Úvod ku knižnej verzii

 

Všeobecný úvod
Sinice/cyanobaktérie a riasy
Huby
Lichenizované huby (lišajníky)
Machorasty
Papraďorasty a semenné rastliny

 

Všeobecný úvod

Predkladaný Zoznam nižších a vyšších rastlín Slovenska je prvý pokus o komplexný zoznam doteraz evidovaných zástupcov slovenskej flóry. Cieľom editorov a autorov bolo vytvoriť dielo ako jednotnú pomôcku pre tých, ktorí pracujú s rastlinami nielen v oblasti systematickej botaniky a taxonómie, ale aj vo fytocenológii, ochrane prírody, krajinnej ekológii a v ďalších botanických a biologických disciplínach. Do zoznamu sme zaradili okrem správnych mien rastlín aj synonymá použité v našej staršej odbornej literatúre, prípadne v literatúre okolitých krajín, čo umožňuje aj nešpecialistom ľahšie sa orientovať v nomenklatúre. Zoznam je zároveň aj najnovšou verziou červeného zoznamu flóry Slovenska a prehľadom slovenských názvov nižších a vyšších rastlín. Kým pre sinice a riasy, lišajníky a machorasty sa už publikovali jednotlivé čiastkové zoznamy, v prípade húb ide o prvý takýto súpis.

Zoznam sa skladá z piatich samostatných častí, venovaných siniciam a riasam, hubám, lišajníkom, machorastom, papraďorastom a semenným rastlinám. Každá z týchto častí má editora (alebo editorov) s autorským kolektívom a aj isté špecifiká. Množstvo údajov v jednotlivých častiach knihy je rozdielne a zodpovedá súčasnému stavu poznania týchto skupín rastlín u nás. Prirodzene, najviac údajov je pri papraďorastoch a semenných rastlinách, kde užívateľ nájde nielen zoznam taxónov, ale aj hodnotenie ich ohrozenosti, endemizmu, alochtónnosti, inváznosti a tiež údaje o vybraných pestovaných rastlinách. V osobitnom stĺpci označujeme druhy, ktoré sú navrhované na zákonnú ochranu podľa pripravovanej vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR. Rozdiely sú však aj medzi jednotlivými skupinami nižších rastlín.

Základná štruktúra jednotlivých čiastkových zoznamov je jednotná a obsahuje správne mená, synonymá, chybné identifikácie, označené bazionymy a mená, ktoré boli nahradené, aby neboli použité neoprávnené kombinácie, ďalej príslušné mená autorov alebo autorské skratky a slovenské názvy. V častiach venovaných lišajníkom, machorastom, papraďorastom a semenným rastlinám uvádzame kategórie ohrozenosti, v časti venovanej vyšším rastlinám aj niektoré ďalšie údaje. V stĺpci venovanom ohrozenosti používame kategórie IUCN v ich staršej verzii ( Ex -- vyhynulé alebo nezvestné, E -- kriticky ohrozené, V -- zraniteľné, R -- zriedkavé a I -- s neurčitým stupňom ohrozenia), novšia verzia kategórií, schválená v roku 1994, bola použitá zatiaľ len pri papraďorastoch a semenných rastlinách. V súlade s Medzinárodným kódom botanickej nomenklatúry píšeme pri infrašpecifických taxónoch iba autorskú skratku najnižšieho stupňa taxonomickej hodnoty, a nie autorské skratky na druhovej úrovni alebo na úrovni poddruhu, ak je poddruhu podradená varieta. Autorské skratky sme jednotne upravili podľa diela Authors of Plant Names (Brummitt & Powell 1992), čo je všeobecne akceptovaný medzinárodný štandard pre taxonomické databázy v oblasti vied o rastlinách.

V záujme ľahšej orientácie sme taxóny v jednotlivých skupinách rastlín zaradili podľa abecedy, pričom pri siniciach a riasach sa zohľadňujú oddelenia a triedy, pri machorastoch triedy a pri hubách oddelenia. Pri rodoch uvádzame v zátvorke meno radu, pri hubách a vyšších rastlinách čeľaď. Pri vyšších rastlinách sa druhy patriace do agregátov (prípadne do sekcií v rode Rubus, sérií v rode Alchemilla a skupín v Ranunculus auricomus agg. a v rode Sorbus) podraďujú týmto jednotkám.

Zoznam je zostavený z jednotlivých čiastkových databáz nižších a vyšších rastlín, ktoré sú v Botanickom ústave Slovenskej akadémie vied v Bratislave. Predkladáme ho v tlačenej aj elektronickej forme (na CD-ROM). Autori zoznamu sú si vedomí istých nedostatkov, vyplývajúcich z charakteru takejto publikácie. Zoznam pokladáme za pracovný materiál, ktorý sa bude ďalej postupne dopĺňať a zdokonaľovať. Predpokladáme, že v niekoľkoročných odstupoch sa vypracujú aktualizované verzie tohto zoznamu v elektronickej, prípadne aj tlačenej forme. Editori aj členovia autorského kolektívu budú preto povďační za všetky pripomienky, doplnky a upozornenia na prípadné nedostatky.

Príprava tohto diela bola podporená formou štátnej objednávky č. 5305/025. Za podporu ďakujeme Ministerstvu životného prostredia SR, Slovenskej akadémii vied a Úradu pre stratégiu rozvoja spoločnosti, vedy a techniky Slovenskej republiky. Prvá verzia zoznamu papraďorastov a semenných rastlín, vznikla v rámci medzinárodného projektu „ Kartierung der Flora der Slowakei“ v rámci programu Ost-West Rakúskej akadémie vied, podporovaného Spolkovým ministerstvom pre vedu a výskum Rakúskej republiky (č. projektu OWP-59, vedúci Harald Niklfeld a Eva Kmeťová).

Karol Marhold, František Hindák (hlavní editori)

nahor domov

 

Sinice/cyanobaktérie a riasy

 

Do predkladaného zoznamu siníc/cyanobaktérií a rias Slovenska sme zaradili všetky údaje o výskyte týchto mikroskopických rastlín na našom území, ktoré sa platne uverejnili od r. 1791 až do konca roka 1996. Problematike evidencie publikovaných údajov o rozšírení fototrofných mikroorganov sa u nás venovala sústavná pozornosť, o čom svedčí vydanie knihy Súpis siníc a rias Slovenska, v ktorej sú zhrnuté údaje o rozšírení týchto rastlín od r. 1791 do r. 1971 (Lhotský et al. 1974), a tiež dodatok k tomuto súpisu za roky 1971--1992 (Hindák 1993). Okrem týchto súpisov sa uverejnili zoznamy o siniciach a riasach slovenského úseku Dunaja (Hindák & Záhumenský 1983, Hindák 1995) a Tatranského národného parku (Hindák & Kováčik 1993). Najnovšie údaje od r. 1993 do r. 1996 vrátane sme použili z publikovaných literárnych podkladov.

V nasledujúcom zozname sme sa pridržiavali všeobecne prijatých zásad pre túto publikáciu, a preto sa toto spracovanie do značnej miery odlišuje od našich predchádzajúcich súpisov. Jedna z podstatných úprav spočíva v tom, že synonymné názvy siníc a rias sme neudávali ako samostatný taxón, ale priradili sme ich k platným menám. Bazionym uvádzame v tých prípadoch, kde sme mali dostupné literárne zdroje. Zoznam použitej literatúry sa z priestorových dôvodov nemohol zaradiť, ale tieto údaje až do r. 1992 sú v našich predchádzajúcich publikáciách (Lhotský et al. 1974, Hindák & Záhumenský 1983, Hindák 1993, 1995, Hindák & Kováčik 1993). Na rozdiel od iných skupín rastlín slovenské mená siníc/cyanobaktérií a rias až na výnimky chýbajú. Použili sme iba tie slovenské názvy, ktoré sa už uverejnili v našich vysokoškolských učebniciach a určovacích pomôckach, t.j. mená oddelení, tried, radov a niektoré mená rodov a druhov.

Na generickej a subgenerickej úrovni sme sa snažili akceptovať najnovšie systémy, ale na úrovni vyšších taxonomických jednotiek (pri triedach) sme pre lepšiu orientáciu a kontinuitu zvolili ten istý systém ako v predchádzajúcich súpisoch.

František Hindák (editor)

nahor domov

 

Huby

 

Súčasná úroveň znalosti biodiverzity húb na Slovensku je odrazom intenzity mykologického výskumu od najstarších čias až do súčasnosti. Hoci huby počtom druhov nepochybne niekoľkonásobne prevyšujú počet vyšších rastlín, rias i machorastov dovedna, počet zhromaždených dát, ktoré sme mali k dispozícii, je podstatne nižší a nedáva reálny obraz o slovenskej mykoflóre. Preto predkladáme zoznam húb ako predbežný študijný materiál, ktorý možno podnieti ďalší výskum a chýbajúce údaje doplní.

Základom pre nomenklatúru a základné taxonomické koncepcie (najmä na úrovni rodov) bolo najnovšie vydanie Dictionary of fungi (Hawksworth et al. 1995). Je to jediné moderné dielo, ktoré podáva súhrnné informácie o všetkých skupinách húb. Pri nomenklatúre a taxonómii zahrnutých druhov sme vychádzali z početných monografických a čiastkových spracovaní čeľadí a rodov. Uprednostnili sme vždy takú nomenklatúru a taxonomickú koncepciu, ktorá je všeobecne akceptovaná. Synonymá sme obmedzili iba na tie mená, pod ktorými bol taxón uvedený zo Slovenska. Základné pramene sú vymenované v zozname literatúry.

Organizmy označované súhrnne ako huby sú vývojovo nejednotnou (polyfyletickou) skupinou organizmov a v súčasných sústavách sa uvádzajú v osobitných oddeleniach slizoviek (Myxomycota), riasoviek (Oomycota), chytrídií (Chytridiomycota), plesní (Zygomycota), vreckatých húb (Ascomycota), bazídiovych húb (Basidiomycota) a mitotickych húb (Deuteromycota). Rody a druhy húb sú v zozname zatriedené abecedne v rámci uvedených oddelení. Za každým rodom je v zátvorke uvedená čeľaď. Zaradenie rodov do radov a tried môže čitateľ konzultovať v diele Dictionary of fungi (Hawksworth et al. 1995).

Literárne pramene dát o výskyte a rozšírení jednotlivých druhov sú integrálnou súčasťou zoznamu a sú zároveň prvou, zatiaľ neúplnou, bibliografiou mykoflóry Slovenska. Vzhľadom na obmedzený rozsah knižného vydania sú údaje o rozšírení a bibliografia zaradené iba v texte vydania na CD-ROM. Zo zbierok sme prevzali iba nepočetné údaje, ale dúfame, že tieto nespracované údaje budú základom pre budúce rozšírené a revidované vydanie zoznamu. Dosiaľ neuverejnené údaje z dlhoročného výskumu Bukovských vrchov nám láskavo poskytol Jan Kuthan. Naša vďaka patrí tiež Soni Jančovičovej za pomoc pri spracovaní literatúry. Vladimír Antonín, David W. Minter a Richard P. Korf komentovali a pripomienkovali rukopis (predovšetkým makroskopické huby) a tak výrazne prispeli k aktualizácii taxonómie i nomenklatúry taxónov zaradených v tejto časti zoznamu. Za pomoc pri úprave slovenských názvov ďakujeme Milanovi Majtánovi, Vincentovi Kabátovi, Dušanovi Mlynarčíkovi, Miroslavovi Procházkovi a Ľudovítovi Varjúovi.

Pre nedostatok dát o rozšírení húb v priestore a čase sú kategórie ohrozenosti IUCN vyznačené iba pri hubách uvedených v červenom zozname (Lizoň 1995), v červenej knihe (Kotlaba 1995) a pri druhoch navrhnutých na právnu ochranu.

Národné názvy vychádzajú z neuverejneného rukopisu Slovenské mená húb (Dermek et al. 1979). Mená boli kriticky aktualizované a doplnené o novoutvorené mená. Nepovažovali sme za účelné utvoriť slovenské mená pre všetky zaradené druhy, ale iba pre tie, ktoré sa uvádzajú v učebniciach a populárnych knihách o hubách alebo sú dôležité z hospodárskeho hľadiska (patogény a priemyslovo využívané druhy).

Pavel Lizoň, Kamila Bacigálová (editori)

nahor domov

 

Lichenizované huby (lišajníky)

 

Symbiózu (vzájomne výhodné spolužitie) poznáme v rôznych rastlinných skupinách. Iba huby však vedia vytvárať vysoko diferencované morfologické útvary ako dôsledok ich koexistencie s rôznymi druhmi siníc alebo rias. Takéto organizmy označujeme ako lichenizované huby (lišajníky). Lišajníky netvoria žiadne osobitné systematické skupiny, novšie sa začleňujú priamo do systému húb, no z praktických dôvodov ich tradične zaraďujeme do osobitnej skupiny.

Takmer všetky druhy lišajníkov patria medzi vreckaté huby (pododdelenie Ascomycotina). Sú to zástupcovia radov Arthoniales, Dothideales, Verrucariales, Sphaeriales, Caliciales, Leotiales, Ostropales a Lecanorales. Do posledne menovaného radu patrí väčšina známych taxónov. Asi 20 druhov zaraďujeme medzi bazídiové huby (pododdelenie Basidiomycotina), a to do radov Aphyllophorales a Agaricales. Z pododdelenia Zygomycotina je známy jediný druh, z pododdelenia Deuteromycotina dva rody (rad Agonomycetales).

Z územia Slovenska je k 1. 11. 1997 známych 1474 druhov lichenizovaných vreckatých húb (Pišút et al. 1996, uvádzajú 1464), 2 druhy lichenizovaných bazídiových húb a 2 druhy lichenizovaných nedokonalých húb, spolu 1478. Je to asi necelá desatina z druhov vyskytujúcich sa na Zemi (ich počet sa odhaduje asi na 15--16 tisíc, v starších prameňoch nachádzame dokonca číslo 20 tisíc, ale tento údaj je vzhľadom na veľké areály mnohých taxónov a časté používanie synoným zrejme nadsadený).

Nomenklatúra jednotlivých druhov vychádza predovšetkým z práce Wirth (1995a, b), pri ostatných druhoch z prác Santesson (1993), Tü rk & Poelt (1993) a Nimis (1993) a takisto z niekoľkých iných najnovších taxonomických monografií. Slovenské názvy lichenizovaných húb sa prevzali z prác Pišút et al. (1991) a Liška & Pišút (1995). Vzhľadom na relatívne malý ekonomický význam lichenizovaných húb slovenské mená lišajníkov sa vytvorili iba pre druhy, ktoré sú významné z pedagogického alebo popularizačného hľadiska.

Kritérium ohrozenosti sa uplatnilo pri 590 druhoch, tvoriacich 39.9% z celkového počtu. Hodnotenie sa zakladá na publikáciách Pišút (1993), Kyselová (1994), Lisická (1995) a ďalších informáciách, aktualizovaných v práci Pišút et al. (1996). Do kategórie „ vyhynulé a nezvestné“ patrí 100 druhov (6,8%), do kategórie „ kriticky ohrozené“ 129 druhov (8,7%), do kategórie „ zraniteľné“ 246 druhov (16,6%), „ zriedkavé“ 98 druhov (6,6%) a „ neurčité“ 18 druhov (1,2%).

Za súčasného stavu poznania lichenizovaných húb u nás, ale aj vo svetovom meradle je predčasné označovať niektoré z nich ako endemity, keďže väčšina druhov doteraz hodnotených ako endemické sa ukázala byť iba prehliadaná. Preto sme túto kategóriu vypustili. Za karpatské endemity možno zatiaľ spoľahlivo označiť iba dva druhy: Belonia herculina a Ramalina carpatica.

Ivan Pišút (editor)

nahor domov

 

Machorasty

 

Machorasty patria medzi organizmy stojace zväčša na okraji záujmu biológov. Aj keď ich priamy úžitok pre človeka je menší ako pri ostatných skupinách nižších a vyšších rastlín, sú neoddeliteľnou časťou ekosystémov a vďaka svojej značnej variabilite osídľujú všetky oblasti Zeme. V ekosystémoch majú machorasty rôzne funkcie: sú zásobárňou vody, pionierskymi organizmami pri sukcesných procesoch, tvoria biotop pre mnohé druhy mikroskopických organizmov, najmä rias, húb a bezstavovcov.

Na území Slovenska sme doteraz zaevidovali 903 druhov machorastov, z toho 227 druhov pečeňoviek (Marchantiopsida) a rožtekov (Anthocerotopsida) a 674 druhov machov (Bryopsida). Pri zostavovaní zoznamu sme vychádzali z viacerých súborných literárnych prameňov, ktoré zachytávajú údaje o rozšírení machorastov v bývalom Česko-Slovensku (bližšie pozri Kubinská & Janovicová 1996). Nomenklatúra sa uvádza podľa autorov Corley et al. (1981), Corley & Crundwell (1991), skratky autorov podľa diela Brummitt & Powell (1992), výnimku tvorí iba skratka autorov B. S. G. (Bruch, Schimper, Gümbel), ktorú sme z praktických dôvodov nerozpisovali.

Bryoflóra Slovenska je poznačená postupným ubúdaním mnohých významných taxónov z jej celkového potenciálu. Hlavnou príčinou tohto ubúdania a kritického ohrozenia mnohých druhov je komplex negatívnych faktorov, ktoré môžeme zhrnúť pod pojem zmena stanovištných podmienok v dôsledku zmenených prírodných pomerov. Pritom významnou skutočnosťou je to, že mnohé z týchto zmien sú ireverzibilnej povahy a tiež to, že vari najviac sú postihované pôvodné a pre nás vzácne, reliktné a endemické taxóny. Niektoré z nich sa vyskytujú v súčasnosti už len v našich zoznamoch a iné na ojedinelých a nepočetných lokalitách. Stupeň ohrozenosti machorastov v tomto diele vychádza z publikovaného Červeného zoznamu (Kubinská et al. 1996).

Osobitnú pozornosť si zasluhuje malá skupina taxónov, predstavujúca slovenské endemické druhy: Brachythecium vanekii, Pterygoneurum kozlovii a Ochyrea tatrensis. Ďalšiu významnú skupinu bryoflóry Slovenska tvoria reliktné druhy, ako napr. Calliergon trifarium, Meesia triquetra, Seligeria oelandica, Scorpidium scorpioides a iné.

Anna Kubinská (editor)

nahor domov

 

Papraďorasty a semenné rastliny

 

Predkladaný zoznam papraďorastov a semenných rastlín vychádza predovšetkým z vydaných častí súborného diela Flóra Slovenska (Futák 1966, Futák & Bertová 1982, Bertová 1984--1992, Bertová & Goliašová 1993, Goliašová 1997), ale v niektorých prípadoch sa na základe novších poznatkov od neho odlišuje. Ďalšími dôležitým prameňmi boli Karyotaxonomický prehľad flóry Slovenska (Májovský, Murín et al 1987), ktorý je prvou enumeráciou flóry vyšších rastlín nášho územia, práce Dostál (1982,1989), Dostál & Červenka (1991--1992) ako aj dielo Liste der Gefäß pflanzen Mitteleuropas (Ehrendorfer 1973). Zohľadnené boli aj údaje z diel Flora Europaea (Tutin et al. 1964--1993), Atlas florae Europaeae (Jalas & Suominen 1972--1994, Jalas et al. 1996), Illustrierte Flora von Mitteleuropa (Hegi 1906--) a Standardliste der Farn- und Blü tenpflanzen der Bundesrepublik Deutschland (Wiß kirchen 1993). Ako zdroj informácie sme využili aj pokusnú verziu svetového zoznamu Provisional Global Plant Checklist, ktorý zostavila a prostredníctvom Internetu sprístupnila Medzinárodná organizácia pre informácie o rastlinách (International Organization for Plant Information). Zoznam v tejto podobe je prvou verziou úplného súpisu papraďorastov a semenných rastlín Slovenska vrátane hybridov, ktoré neboli zahrnuté v už spomenutom Karyotaxonomickom prehľade flóry Slovenska.

Zoznam papraďorastov a semenných rastlín a ďalšie údaje v tejto časti sú usporiadané do týchto stĺpcov: Názov -- správne mená, synonymá, bazionymy, nahradené mená, chybne použité mená; Autor -- autorské mená a skratky; ? -- taxonomicky (T), nomenklatoricky (N) alebo chorologicky (Ch alebo C v prípade viacerých písmen v tomto stĺpci) pochybné druhy a poddruhy (t.j. taxóny, ktorých nomenklatúra alebo taxonómia nie sú doriešené a taxóny, ktorých výskyt na Slovensku je neistý); § -- druhy a nižšie taxonomické jednotky, ktoré sú podľa pripravovanej vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR navrhované na zákonnú ochranu; Ohr -- kategórie ohrozenosti; End -- endemity (vysvetlivky pozri nižšie); Al -- alochtónne taxóny (vysvelivky pozri nižšie); I -- invázne taxóny -- neofytné druhy a poddruhy, ktoré rastú v pôvodných alebo sekundárnych spoločenstvách na území Slovenska a ktoré sa tu správajú invázne; P -- druhy a poddruhy, ktoré sú (alebo boli) u nás výhradne ako pestované, prípadne len ojedinele alebo často krátkodobo splanievajú alebo splanievali (v takom prípade sú v stĺpci „ Al“ označené v kategórii „ B“ alebo „ C“ ); Slovenský názov.

Stĺpec vyjadrujúci stav ohrozenosti a vzácnosti jednotlivých taxónov, ktorý je novým (v poradí už tretím) vydaním Červeného zoznamu papraďorastov a semenných rastlín Slovenska, vypracovali Viera Feráková a Štefan Maglocký v spolupráci s Karolom Marholdom. Vychádzali z druhej verzie Červeného zoznamu (Maglocký & Feráková 1993), z publikovaných doplnkov (Feráková & Maglocký 1996, Maglocký et al. 1996) a tiež z pripomienok ostatných autorov tohto zoznamu a ďalších autorov (Vlčko 1995, Dúbravcová 1996). Na rozdiel od predošlých vydaní Červeného zoznamu sú tu použité kategórie IUCN schválené 40. zasadaním Rady IUCN v novembri 1994. Vzhľadom na nedostatočné informácie neuvádzame stupeň ohrozenosti ani zriedkavosti pri rodoch Hieracium, Rubus a Taraxacum (s výnimkou sekcií Dioszegia, Palustria a Piesis), hoci sme si vedomí skutočnosti, že mnohé druhy týchto rodov do uvedených kategórií určite patria.

Údaje o endemizme jednotlivých taxónov spracoval Ján Kliment. Podrobnejšie zdôvodnenie a diskusia k jednotlivým prípadom sa uverejnia neskôr na inom mieste. Kategorizácia, ktorú tu uvádzame, je predbežná a bude predmetom ďalšej diskusie. Ako endemity sú tu hodnotené taxóny, obmedzené svojím výskytom na určité fytogeograficky prirodzené územie (napr. Karpaty, panónska kotlina). Do úvahy sa preto nebrali kategórie endemitov, odvodené z kombinácie fytogeografických regiónov provinciálnej úrovne (napr. alpsko-karpatské, panónsko-karpatské či balkánsko-karpatské endemity). Podľa veľkosti areálu sú postupne škálované od eurychórických (celo- čiže pankarpatský endemit), cez mezoeurychórické (endemit Západných a Východných Karpát), mezochórické (endemit Západných Karpát), stenomezochórické (tatranský endemit), stenochórické (endemit Západných Tatier) až po mikro- a nanoareálofyty (endemit Osobitej). Ako subendemity sú hodnotené taxóny takmer výlučne viazané na určité územie, ale veľmi obmedzene sa vyskytujúce aj mimo neho. Pritom mô že ísť o subendemit presahujúci z jedného fytogeografického okresu do iného, exklávny výskyt, alebo o kombináciu oboch možností. Taxóny s nepatrným lokálnym presahom, príp. ojedinelou lokalitou (lokalitami) v bezprostrednej blízkosti hlavného areálu sa pričlenili ešte k endemitom príslušného územia, podobne ako taxóny s dokázateľne sekundárnym výskytom mimo hlavného areálu. Z kategórie subendemitov boli vyňaté aj taxóny veľmi výrazne presahujúce do susedných území (napr. „ karpatský subendemit“ Petasites kablikianus, vyskytujúci sa okrem Karpát aj v celých Sudetách, väčšine ilýrskych pohorí a v Pirine). Z hľadiska vymedzenia základných kategórií endemitov, ktoré majú vzťah k územiu Slovenska (t.j. karpatských a panónskych endemitov) je osobitne významné postavenie fytogeografickej jednotky Matricum, nachádzajúcej sa na rozhraní západokarpatskej a panónskej oblasti. Jej zaradenie k jednej či druhej oblasti zatiaľ nie je (a zrejme ani nebude) možné riešiť jednoznačne. Zvyčajne je pokladaná (najmä maďarskými autormi) za vývojové centrum panónskej flóry a zaraďovaná do panónskej oblasti. Vychádzajúc zo zásadných rozdielov medzi pohoriami a nížinami, predovšetkým ale z rozdielnej florogenézy karpatských predhorí a panónskej kotliny, je v tejto práci (v súlade s názormi viacerých autorov: Futák 1971, Michalko 1986, Hendrych 1993) fytogeografická jednotka Matricum chápaná ako organická súčasť predhorí Západných Karpát. Preto aj druhy zasahujúce sem z oblasti západokarpatskej flóry sú hodnotené ako západokarpatské, resp. matransko-karpatské endemity a nie subendemity. Za matranské, resp. matransko-predkarpatské endemity sa v tejto práci považujú aj taxóny viazané mimo územia Slovenska, nielen na pohoria maďarského Severného stredohoria (Északi-kö zephegység, Matricum v zmysle maďarských autorov), ale aj pohoria Zadunajského stredohoria (Dunátúli-kö zephegység, Bakonyicum v zmysle maďarských autorov), najmä jeho severnej časti s výraznejším vplyvom predkarpatskej flóry, a Hainburské kopce v Rakúsku. K panónskym endemitom v užšom zmysle sú tu zaradené iba druhy panónskych nížin. Na druhej strane vzhľadom na súčasné rozšírenie viacerých pôvodne matranských druhov ako výsledok kombinácie prírodných činiteľov a dlhodobého vplyvu človeka, ako aj na všeobecne prijímané vymedzenie panónskej oblasti sú za panónske endemity v širšom zmysle považované aj spoločné xerotermofilné taxóny nížin a hornatín, obmedzené výskytom na panónsku oblasť. Pre nedostatok informácií neuvádzame údaje o endemizme pri rodoch Hieracium, Pilosella, Rubus a Taraxacum, hoci podobne ako pri stupni ohrozenosti mnohé druhy týchto rodov budú pravdepodobne patriť medzi endemity.

Zoznam rastlín, ktoré sú v stĺpci Al označené ako archeofyty (Ar), bol s niekoľkými výnimkami prevzatý z nedávno publikovanej práce Haladu (Halada 1997) s tým rozdielom, že v našom zozname nie sú ako archeofyty označené archeoergasiofyty, t.j. taxóny, ktoré sa dostali na naše územie v rovnakom období ako archeofyty, ale boli prinesené zámerne, na pestovanie. Z tejto práce sme vychádzali aj pri označovaní taxónov, ktorých pôvodnosť je na Slovensku sporná (tieto sú označené ako „ A?“ ).

Cieľom tejto práce nebolo pripraviť úplný zoznam rastlín pestovaných na Slovensku. Rozsah, v ktorom sú tu tieto rastliny uvedené, približne zodpovedá tomu, ktorý je zachytený v publikovaných zväzkoch diela Flóra Slovenska.

Slovenské názvoslovie vychádza z diel Červenka et al. (1986), Dostál & Červenka (1991--1992) a čiastočne aj z diela Flóra Slovenska. Iba v niektorých prípadoch (pri taxonomických alebo nomenklatorickým zmenách alebo pri novozistených taxónoch pre územie Slovenska) sme utvorili nové slovenské názvy.

Do zoznamu papraďorastov a semenných rastlín sme zaradili aj hybridy, o ktorých výskyte na našom území máme konkrétne údaje. Z grafických dôvodov uvádzame hybridnú formulu (rodičovské druhy) ako prvé synonymum. Pri uvádzaní mien hybridov sme sa snažili dôsledne dodržiavať článok H.5 Medzinárodného kódu botanickej nomenklatúry (Greuter et al. 1994), ktorý ustanovuje, že primeranou hierarchickou úrovňou nototaxónu je hierarchická úroveň predpokladaných alebo známych rodičovských taxónov a ak majú predpokladané alebo známe rodičovské taxóny nerovnakú hierarchickú úroveň, primeranou hierarchickou úrovňou je najnižšia z týchto úrovní. V mnohých prípadoch však neboli k dispozícii (alebo nám neboli známe) mená na úrovni vnútrodruhových nototaxónov. V týchto prípadoch sme uviedli len meno hybridného taxónu na druhovej úrovni.

Do zoznamu sme zaradili aj malý počet doteraz platne nezverejnených mien. Vybrali sme však len také, u ktorých je predpoklad, že budú v najbližšej dobe platne uverejnené.

Zoznam je dielom autorského kolektívu z Botanického ústavu SAV, ktorý sa rozšíril o ďalších spolupracujúcich autorov -- špecialistov na niektoré čeľade a rody. Predbežnú verziu zoznamu papraďorastov a semenných rastlín láskavo prečítali Josef Holub a Walter Gutermann, ktorí nám poskytli veľké množstvo cenných pripomienok a doplnkov, ktoré spolu s pripomienkami recenzentov nesporne zlepšili kvalitu celej práce. Za rady pri spracovaní čeľade Poaceae vďačíme Jindřichovi Chrtkovi, sen., pri rode Festuca Jozefovi Májovskému a pri rode Salix Jaroslavovi Koblížkovi.

Karol Marhold (editor)

nahor domov