Modelové skupiny húb

Objektom výskumu sú modelové skupiny húb s troma rozšírenými trofickými stratégiami: ektomykorízne, parazitické a lichenizované huby. Pre každú trofickú skupinu je vybraných 15 až 25 druhov rastúcich v Európe. Každá študovaná trofická skupina má zástupcov (druhy) s centrami rozšírenia v mediteránnom pásme južnej Európy, temperátnom pásme strednej Európy a v boreálnom a arkticko-alpínskom pásme severnej Európy.

Ektomykorízne huby tvoria symbiotické vzťahy s koreňovými špičkami cievnatých rastlín, a to predovšetkým s lesnými drevinami. Ich diverzita závisí predovšetkým od klimatických a pôdnych faktorov a je najvyššia v oblasti mierneho pásma (Tedersoo et al. 2012). Niektoré štúdie naznačujú, že ich diverzita je na menšom území pozdĺž gradientu nadmorskej výšky alebo geografickej šírky podmienená výskytom potenciálnych mykoríznych partnerov, ktorý do veľkej miery závisí od zmeny klímy (Timling et al. 2012; Bahram et al. 2012). Veľká genetická diverzita mycélií (genetov) na jednotlivých lokalitách naznačuje, že sa rozširujú na väčšie vzdialenosti vetrom výhradne výtrusmi (Bergemann, Miller 2002). V projekte ich bude reprezentovať rod Russula, konkrétne zástupcovia podsekcií Maculatinae a Xerampelinae (Russulaceae, Basidiomycota). Ich diverzita medzi oblasťami ohraničenými geografickými bariérami je veľmi odlišná (Hampe et al. 2014).

Parazitické huby budú reprezentovať vybrané taxóny múčnatiek (Erysiphaceae, Ascomycota). Rastú na povrchu listov, na stonkách, nezdrevnatených výhonkoch, súkvetiach a plodoch hostiteľských rastlín. Majú vyhranenú biologickú špecializáciu, ktorá spočíva v tom, že sa vyskytujú len na hostiteľských rastlinách určitých čeľadí, rodov alebo druhov (Braun, Cook 2012). Mnoho druhov múčnatiek rastie v celom areáli rozšírenia hostiteľskej rastliny, iné sa viažu len na určitú klimatickú oblasť. Areál väčšiny druhov je geograficky ohraničený na jednotlivé kontinenty alebo veľké oblasti, len málo druhov je cirkumpolárnych. Najvyššia diverzita múčnatiek je v oblastiach s miernou, vlhkou klímou. Smerom k rovníku a k pólom intenzita ich výskytu, ako aj druhové spektrum výrazne klesajú (Paulech 1995). Poznatky o niektorých hospodársky významných druhoch múčnatiek rýchlo rastú, avšak len málo sa vie o ich druhovej rozmanitosti v relatívne veľkých geografických oblastiach (Glawe 2008). V projekte budeme študovať európske múčnatky rastúce na lesných drevinách rodov Alnus, Betula, Fraxinus, Quercus, Salix a Ulmus.

Lichenizované huby predstavujú komplexné organizmy. Ich stielku predstavuje druhovo špecifická hubová zložka (mykobiont), ktorá tvorí symbiózu s fotosyntetizujúcim partnerom (cyanobaktérie, riasy) (Smith et al. 2009). Táto stratégia im umožňuje existenciu v habitatoch, kde iné organizmy nedokážu žiť, napr. kvôli chladnej klíme, nedostatku výživy alebo obom (Muggia et al. 2013). Lišajníky priamo reagujú na klimatické faktory (Chytrý et al. 2008) a klimatické zmeny (Lang et al. 2012), substrát potrebujú len na fyzické prichytenie stielky. Objektom výskumu sú lichenizované huby rodov Placynthium (Placynthiaceae, Ascomycota) a Solenopsora (Catillariaceae, Ascomycota), rastúce na skalných podkladoch. Okrem generatívneho rozmnožovania (výtrusy), tvoria aj špecifické vegetatívne útvary (sorédiá, izídiá a blastídie) (Jørgensen 2007; Czeika, Czeika 2007; Guttová et al. 2014).