• HEGEDÜŠOVÁ, K. & ŠKODOVÁ, I. (2006): Ekologická a ekosozologická charakteristika rastlinných spoločenstiev lokality Orlovské vŕšky. Bull. Slov. Bot. Spoločn., roč. 28: 239-248.
• HRIVNÁK, R., BELANOVÁ E., CVACHOVÁ, A., GÁLIS, R., JANIŠOVÁ, M., UHLIAROVÁ, E., UJHÁZY, K. & VLČKO, J. (2005): Zaujímavé nálezy cievnatých rastlín zo stredného Slovenska. In Bulletin Slovenskej botanickej spoločnosti 27: 131-141.
• ILLYÉS, E., CHYTRÝ, M., BOTTA-DUKÁT, Z., JANDT, U., ŠKODOVÁ, I., JANIŠOVÁ, M., WILLNER, W. & HÁJEK, O.: Semi-dry grasslands along a climatic gradient across Central Europe: Vegetation classification with cross-validation. J. Veg. Sci. (Prijaté)
• JANIŠOVÁ, M. (2005): Vegetation – environment relationships in dry calcareous grasslands. Ekológia, 24/1: 25-64.
• JANIŠOVÁ, M. (2006): Caespitose grasses in dry grassland communities at several organization scales. – BÜLTMANN, H., FARTMANN, T., HASSE, T. (eds.): Trockenrasen auf unterschiedlichen Betrachtungsebenen. - Arb. Inst. Landschaftsökol. Münster 15: 43-49, Münster.
• JANIŠOVÁ, M. (2006): Dynamika druhov vyšších rastlín vo vybraných xerotermných travinnobylinných spoločenstvách. Bull. Slov. Bot. Spoločn. Roč. 28, Supl. 14:91-104.
• JANIŠOVÁ, M. (2006): Tiller demography of Festuca pallens Host (Gramineae) in two dry grassland communities. Polish Journal of Ecology 54/2: 201-213.
• JANIŠOVÁ, M. (2007): Leaf demography of Festuca pallens Host in dry grassland communities. Biologia, Bratislava, 62/1: 32-40.
• JANIŠOVÁ, M. & GÖMÖRY, D.: Spatial genotypical diversity of Sesleria albicans (Poaceae) in a dry grassland community. Biologia, Bratislava. (Prijaté)
• JANIŠOVÁ, M., ŠKODOVÁ, I., SMATANOVÁ, J., JONGEPIEROVÁ, I. & KOCHJAROVÁ, J (2005): Tephroseris longifolia subsp. moravica – population size evaluation and possibilities of its conservation. In: FRANC, V. (ed.): Strážovské vrchy Mts – research and conservation of the nature. Proceedings from the conference, Belušské Slatiny, October 1 & 2, 2004, Bratia Sabovci, Zvolen, pp. 29-38.
• JANIŠOVÁ, M., UHLIAROVÁ, E. & UJHÁZY, K. (2005): Diverzita nelesnej vegetácie Poľany ako dôsledok spôsobu hospodárenia v posledných desaťročiach. In: SLÁVIKOVÁ, D. (ed.): Biosférická rezervácia Poľana po 15-tich rokoch. TU Zvolen, s. 162-169, ISBN je 80-228-1510-1.
• JANIŠOVÁ, M., UHLIAROVÁ, E. & UJHÁZY, K.: Diversity of grassland flora and vegetation after several decades of land use changes. Poster [XVII International Botanical Congress, Austria Center Vienna, 17 - 23 July 2005]. Abstract p. 583.
• JANIŠOVÁ, M.: Caespitose grasses in dry grassland communities at several organization scales. In: BÜLTMANN, H., DÖRSING, M. & HASSE, T. (eds): Trockenrasen auf unterschiedlichen Betrachtungsebenen. Tagongsband. Zweite Jahrestagumg der AG Trockenrasen, Münster 26.-28.8.2005. Abstract p. 10-11.
• MÁJEKOVÁ, J. & ZALIBEROVÁ, M.: A new site of critically endangered species Montia arvensis Wallr. in the Borská nížina Lowland. Acta Botanica Universitatis Comenianae. (Prijaté)
• MICHÁLKOVÁ D. (2005): The list of plant communities found out in the Rohatín Mountain, Strážovské vrchy Mts. In: FRANC V. (ed.): Strážovské vrchy Mts – research and conservation of the nature. Proceedings from the conference, Belušské Slatiny, October 1 & 2, 2004, Bratia Sabovci, Zvolen, pp. 23-28.
• MICHÁLKOVÁ, D. & ŠIBÍK, J. (2006): A numerical approach to the syntaxonomy of plant communities belonging to the class Festuco-Brometea in Slovakia. Tüxenia, Göttingen, 26: 145-158.
• MICHÁLKOVÁ, D. & ZALIBEROVÁ, M. (2006): Synantropizácia prirodzenej vegetácie na vrchu Rohatín v Strážovských vrchoch. Bull. Slov. Bot. Spoločn. Bratislava, 28: 211-222.
• MICHÁLKOVÁ, D. (2005): Flóra vrchu Rohatín v Strážovských vrchoch. Bull. Slov. Bot. Spoločn., Bratislava, 27:121-129.
• MICHÁLKOVÁ, D. (2006): Diverzita prirodzených rastlinných spoločenstiev vrchu Rohatín v Strážovských vrchoch. Bull. Slov. Bot. Spoločn., Roč. 28, Supl. 14:59-90
• MICHÁLKOVÁ, D., ŠKODOVÁ, I. & MERTANOVÁ, S. (2006): Príspevok k fytocenológii xerotermných rastlinných spoločenstiev v Považskom Inovci. Najvzácnejšie prírodné hodnoty Tematínskych vrchov. (V tlači)
• MICHÁLKOVÁ, D.: Numerical approach to the syntaxonomy of plant communities belonging to the class Festuco-Brometea in Slovakia. In: BÜLTMANN, H., DÖRSING, M. & HASSE, T. (eds): Trockenrasen auf unterschiedlichen Betrachtungsebenen. Tagongsband. Zweite Jahrestagumg der AG Trockenrasen, Münster 26.-28.8.2005. Abstract p. 16.
• ŠKODOVÁ I., HEGEDÜŠOVÁ K. (2006): Teplomilné rastlinné spoločenstvá Vrchnej hory. In: ŠKODOVÁ I., HEGEDÜŠOVÁ K. (eds.) 2006: Vrchná hora – prírodný klenot Stupavy. Občianske združenie pre Záhorie, Stupava. 36 p.
• ŠKODOVÁ, I. & HEGEDÜŠOVÁ, K. (2006): Charakteristika biotopov navrhovaných území európskeho významu Bahno a Vanišovec. Bull. Slov. Bot. Spoločn., roč. 28: 249-260.
• ŠKODOVÁ, I. & JANIŠOVÁ, M.: Ecology and management of an endemic subspecies - Tephroseris longifolia subsp. moravica. Poster [XVII International Botanical Congress, Austria Center Vienna, 17-23 July 2005]. Abstract p. 608.
• ŠKODOVÁ, I., HEGEDÜŠOVÁ, K. & VALACHOVIČ, M. (2006): Rastlinné spoločenstvá Vrchnej hory pri Stupave. Ochrana prírody, Banská Bystrica, 24: 72-86.
• UHLIAROVÁ, E.: Grassland vegetation of the central and south-west part of the Javorie Mts. (Slovakia). Matthias Belivs University Proocedings. (Prijaté)

Riešitelia: R. Hrivnák, M. Janišová, J. Kliment, J. Kochjarová, P. Kučera, J. Obuch, (Botanická záhrada UK), A. Petrík, (Prírodovedecká fakulta UK), E. Uhliarová (Fakulta prírodných vied UMB)

Doba riešenia: 2005 - 2007
Grantová agentúra: VEGA-1/2347/05
Kľúčové slová: Veľká Fatra, Západné Karpaty, syntaxonómia, regionálna syntéza

Anotácia projektu:
Veľká Fatra predstavuje územie: i) s vysokou diverzitou substrátu, reliéfu, (mezo- až mikro)klímy, a tým aj stanovíšť; ii) s najvyššou koncentráciou ekosystémov na horninách krížňanského príkrovu v Západných Karpatoch; iii) v priebehu formovania sa flóry a vegetácie ovplyvňované zároveň druhmi ilýrskeho aj dáckeho migroelementu. To všetko sa premietlo do neobyčajnej pestrosti (a nezriedka aj jedinečnosti) rastlinných spoločenstiev, o čom svedčí značné množstvo syntaxónov, opísaných práve z tohto pohoria. Napriek značnému stupňu prebádanosti najmä nelesnej vegetácie možno viaceré skupiny fytocenóz ešte vždy hodnotiť ako nedostatočne preskúmané/spracované. Doplnenie poznatkov o ich štruktúre a rozšírení prispeje nielen k úplnejšiemu poznaniu vegetácie Slovenska, ale aj ku kvalifikovanejšej starostlivosti, a tým aj možnosti udržania sa/záchrany viacerých aktuálne ohrozených, často jedinečných fytocenóz. Zároveň rozšíri poznatky o kvalitatívnom aj kvantitatívnom zastúpení a rozšírení populácií fytogeograficky či ináč prírodoochranne významných taxónov, z ktorých väčšina má ťažisko výskytu práve v nelesných spoločenstvách.

Vedúci projektu: J. Kochjarová

Riešitelia: riešitelia z BÚSAV: I. Jarolímek (zástupca vedúceho projektu), R. Hrivnák, M. Zaliberová
riešitelia z PríFUK – BZ UK Blatnica: J. Kochjarová, J. Kliment, P. Kučera
riešitelia z LF TU Zvolen: M. Ujházyová, K. Ujházy

Doba riešenia: 2007 - 2009
Grantová agentúra: VEGA 1/4349/07

Anotácia projektu
Regionálne fytocenologické práce, zamerané na poznanie rastlinných spoločenstiev určitého fytogeograficky, geologicky alebo administratívne ohraničeného celku, sú nevyhnutným predpokladom kvalitného spracovania národných prehľadov vegetácie a na ne nadväzujúcich praktických aplikácií. Muránska planina (MP) patrí k územiam, u ktorých komplexná vegetačná štúdia zatiaľ nebola spracovaná; doteraz uverejnené výsledky sú len čiastkové. Najväčšia pozornosť bola doposiaľ venovaná výskumu biodiverzity a nelesnej vegetácie, k čomu významne prispelo aj riešenie projektu VEGA 0045/03 „Rastlinné spoločenstvá Národného parku Muránska planina 1. Nelesná vegetácia“, na ktorého výsledky navrhujeme ďalej nadviazať.

Hlavné ciele projektu:

• i/ Terénny prieskum zamerať na zber fytocenologických a ekologických údajov o lesných rastlinných spoločenstvách MP, predovšetkým z málo preskúmaných alebo doteraz nepreskúmaných fytocenóz;
• ii/ Spracovať databázu publikovaných a dostupných nepublikovaných fytocenologických zápisov z územia MP (doplnenú o nové, získané počas riešenia navrhovaného projektu) ako súčasť Centrálnej databázy fytocenologických zápisov Slovenska;
• iii/ Porovnať lesné fytocenózy MP v časovom (staršie a recentné údaje) aj priestorovom rámci (Západné Karpaty);
• iv/ Publikovať súbor fytocenologických prác o lesnej vegetácii MP a prehľad lesných rastlinných spoločenstiev MP v súbornej podobe.

Rastlinné spoločenstvá Národného parku Muránska planina. 1. Nelesná vegetácia

 

Vedúci projektu: J. Kliment (BZ UK Blatnica)

Riešitelia: D. Bernátová, J. Kochjarová (BZ UK Blatnica), I. Jarolímek, M. Zaliberová , R. Hrivnák, M. Valachovič (BÚ SAV).
Doba riešenia: 2003 - 2005
Grantová agentúra: VEGA č. 1/0045/03

Geobotanickými metódami sa cielene preskúmali doteraz nepoznané alebo málo známe typy nelesnej vegetácie NP Muránska planina. Fytocenologické zápisy (vyše 1100) sa uložili do databázy a vyhodnotili. Zostavil sa prehľad rastlinných spoločenstiev Muránskej planiny. Zistila sa vysoká diverzita prirodzenej mokraďovej, príbrežnej, lúčnej, lemovej a xerotermnej vegetácie, ale aj synantropnej vegetácie vrátane rúbanísk. Na základe získaného materiálu sa opísala 1 nová asociácia a 2 subasociácie. Viaceré spoločenstvá boli pre Muránsku planinu zistené po prvý raz. Mnohé rastlinné spoločenstvá charakterizujú vzácne a chránené prírodné biotopy, zaradené do siete európsky významných území NATURA 2000. Na druhej strane sa zistil výskyt a šírenie viacerých inváznych neofytov nielen do synantropných, ale aj prirodzených spoločenstiev.

VYBRANÉ PUBLIKÁCIE

• HRIVNÁK, R., KLIMENT, J., KOCHJAROVÁ, J., BERNÁTOVÁ, D., BLANÁR, D., HÁJEK, M., HÁJKOVÁ, P., JAROLÍMEK, I., UHLIAROVÁ, E., UJHÁZY, K., VALACHOVIČ, M., ZALIBEROVÁ, M., 2004: Prehľad rastlinných spoločenstiev uvádzaných z Muránskej planiny a bezprostredne susediacich území. Reussia, Revúca, Suppl. 1: 191–214.
• KLIMENT, J., JAROLÍMEK, I., ŠIBÍK, J., VALACHOVIČ, M., 2004: On the syntaxonomy and nomenclature of the Calamagrostietalia villosae and Adenostyletalia communities in Slovakia. Thaiszia-Journal of Botany, Košice, 14: 93–157.
• VALACHOVIČ, M., MUCINA, L., 2004: Variabilita kostravových porastov na vápencových skalách Muránskej planiny. Reussia, Revúca 1: 75–86.
• ZALIBEROVÁ, M., JAROLÍMEK, I., 2005: Preliminary survey of the synanthropic plant communities of the Muránska planina NP. Thaiszia – J. Bot., Košice, 15, Suppl. 1. 27-33.
• KOCHJAROVÁ, J., HRIVNÁK, R., BLANÁR, D., 2006: Výsledky výskumu vegetácie mokradí na území NP Muránska planina (konferencia ČBS v Prahe) (in print).
• KOCHJAROVÁ, J., VALACHOVIČ, M., 2006: Krovinová a lemová vegetácia ekotónových stanovíšť Muránskej planiny. Reussia (in print).

Krovinové a kríčkovité formácie

 

Vedúci projektu: M. Valachovič

Riešiteľský kolektív: I. Jarolímek, R. Hrivnák , K. Hegedüšová , I. Škodová, a doktorandi J. Šibík, J. Sadloňová, M. Sádovský, B. Mikuška, A. Košuthová-Dingová
Doba riešenia: 2004 – 2006

Cieľom projektu bolo:

• zostavenie databázy vegetačných zápisov z územia Slovenska, ktoré zachytávajú sukcesné zmeny v spojitosti so zmenou obhospodarovania. Sukcesné procesy sledovať na rovnakých (resp. podobných) lokalitách, s možnosťou využitia existujúcich TMP;
• podrobná priestorová a dendrometrická analýza vegetácie. Špeciálna pozornosť sa bude venovať procesom spontánneho nástupu drevín a stratégiám, akými dreviny kolonizujú uvolnené niky;
• načrtnutie modelových schém. Bezprostredné vplyvy kolonizácie na biodiverzitu sa budú analyzovať v konkrétnych porastoch, ale v prvej etape sa načrtnú hypotetické modely, podľa akých sa bude pravdepodobne sukcesia, preskúmanie trendov a smerov sukcesie;
• zistenie funkcií formácií krovín a kríčkov z rôznych aspektov, napr. z hľadiska zmien biodiverzity, ekologických funkcií (biokoridorov), ekosozologických kritérií a pod.

Výsledky projektu:

Na trvalých monitorovacích plochách (TMP) resp. transektoch sa študovali procesy sukcesie a dynamiky vegetácie. Vzhľadom k potrebe dlhodobejších dát sa plánovalo využiť už v minulosti založené TMP, čo sa ale nepodarilo ani na ploche v Bukovských vrchoch ani na alúviu Moravy zrealizovať. Ťažiskom sa preto stali vlastné plochy na Borskej nížine a v Bielych Karpatoch, pričom intenzívny výskum sa realizoval iba na ploche so spontánnym nástupom borovice na ploche pri Malackách.

V rámci výskumu sukcesie a kolonizácie drevín na monitorovacej ploche na Borskej nížine sa plošne zmapovali priestorové štruktúry – terénne depresie a dreviny pre výskum spontánneho nástupu borovice. Pomocou detailných leteckých fotografií v rozlíšení 10 cm/pixel a ortofotomáp od EUROSENSE (50 cm/pixel) sa vytvorila prvá verzia digitálneho modelu terénu v prostredí GIS. V území sa pomocou GPS < 1 m zamerali objekty (stromy, depresie), namerali početné dáta o snehovej pokrývke, teplote a vlhkosti pôdy, a distribúcii lišajníkov. Datalogery na meranie teplôt sa zakúpili v úplnom závere projektu, dovtedy sa meralo klasickými zemnými teplomermi, na meranie vlhkosti sme používali zapožičaný prístroj zo zahraničia. Až v závere tretieho roku riešenia sa zakúpil na ústav prírastkomer MORA a odobrali sa prvé dendrochronologické dáta, ktoré budú použiteľné na rekonštrukciu časovej postupnosti nástupu drevín na ploche. Vzhľadom k finančným prostriedkom nebolo možné dáta skompletizovať a hypotetický model otestovať a publikovať. V priebehu projektu sa podarilo vyhodnotiť distribúciu bylinnej zložky vegetácie vo vzťahu k vybraným faktorom prostredia a špeciálna pozornosť sa venovala porastom s prútnatcom a narastajúcemu faktoru hemeróbie u porastov v kultúrne pozmenenej krajine na Borskej nížine. Detailné procesy sukcesie sa analyzovali na monitorovacej ploche na Poľane, kde riešiteľský tím výborne spolupracoval s kolegami zo Zvolena. Niektoré spoločné výsledky sú už pripravené do tlače.

Pestrá diverzita ekotónovej lemovej a krovinovej vegetácie bola predmetom podrobného výskumu na Muránskej planine. Kroviny a kríčky sú v strednej Európe súčasťou vegetácie a to ako prirodzenej, tak aj umelej, vytvorenej v dôsledku činnosti človeka. Projekt sa zameral na variabilitu týchto porastov na úrovni rastlinných spoločenstiev v širšom stredoeurópskom priestore. Výsledkom je nová koncepcia (návrh) klasifikácie spoločenstiev kríčkov triedy Rhamno-Prunetea na Slovensku v kontexte s okolitými fytogeografickými oblasťami a vlastne nová filozofia nazerania na tieto porasty.

Moderným spôsobom sa vyriešila problematika klasifikácie alpínskych kríčkovitých spoločenstiev a kosodreviny v rámci celého karpatského oblúka. Okrem predbežného prehľadu vegetačných jednotiek všetkých krovín je časť zaoberajúca sa subalpínskymi kríčkami a krovinami (triedy Betulo carpaticae-Alnetea viridis, Loiseleurio-Vaccinietea a Salicetea herbaceae) súčasťou už odovzdaného rukopisu knihy Rastlinné spoločenstvá Slovenska. 4. Vysokohorská vegetácia. Ide o kompletnú syntézu aj s tabuľkami, ktorá nadväzuje na predošlé syntézy.

VÝBER PUBLIKÁCIÍ SÚVISIACICH S RIEŠENÍM PROJEKTU

• DÚBRAVCOVÁ, Z., JAROLÍMEK, I., KLIMENT, J., PETRÍK, A., ŠIBÍK, J., & VALACHOVIČ, M., 2005: Alpine heaths in the Western Carpathians - a new approach to their classification Ann. di Bot. Roma, N.S., vol. 5: 41-48.
• JANIŠOVÁ, M., GÖMÖRY, D., HRIVNÁK, R., UJHÁZY, K., VALACHOVIČ, M., GÖMÖRYOVÁ, E., HEGEDÜŠOVÁ, K., ŠKODOVÁ, I.: Changes of understorey vegetation after spruce colonization of grassland community - in search for relevant environmental factors during post-pastoral succession. Ann. Bot. Fennici (prijaté do tlače).
• KOCHJAROVÁ, J., VALACHOVIČ, M., 2006: Krovinová a lemová vegetácia ekotónových stanovíšť Muránskej planiny. Reussia (v tlači).
• SADLOŇOVÁ, J.: Výskyt xerotermných lesných a nelesných spoločenstiev vo vzťahu k morfológii stanovíšť na príklade Devinskej Kobyly. Bull. Slov. Bot. Spoloč., Bratislava, Supl. 2 (14): 35–48.
• ŠIBÍK, J., VALACHOVIČ, M., KLIMENT, J., 2005: Plant communities with Pinus mugo (alliance Pinion mugo) in the subalpine belt of the Western Carpathians - the numerical approach. Acta Soc. Bot. Polon., 74, 4: 329-343.
• ŠIBÍK J., KLIMENT J., JAROLÍMEK I., DÚBRAVCOVÁ Z., BĚLOHLÁVKOVÁ R. & PACLOVÁ L., 2006: Syntaxonomy and nomenclature of the alpine heaths (the class Loiseleurio-Vaccinietea) in the Western Carpathians. In Hacquetia, Ljubljana, 5/1: 37–71.
• ŠIBÍK, J., DÍTĚ, D., PUKAJOVÁ, D., ŠIBÍKOVÁ, I.: Plant communities with Pinus mugo agg. in the Central Europe – a comparison of the oligotrophic communities rich in Sphagnum. Phytocoenologia, Stuttgart, (odoslané do redakcie).
• ŠIBÍK, J.: Fyziognómia a štruktúra ako dôležitý faktor pri vytváraní univerzálneho fytocenologického systému. Bull. Slov. Bot. Spoloč., Bratislava (prijaté).
• ŠKODOVÁ, I., HEGEDÜŠOVÁ K., VALACHOVIČ, M., Rastlinné spoločenstvá Vrchnej hory pri Stupave. Ochr. Prír., Banská Bystrica, 24: 72-86.
• VALACHOVIČ, M., 2004: Vresoviská na pieskoch Borskej nížiny. Bull. Slov. Bot. Spoločn., Bratislava, Suppl. 10: 33-38.
• VALACHOVIČ, M.: Variabilita krovinovej a lesnej vegetácie v synantropizovanej krajine na Borskej nížine. Biosozologia (poslané do redakcie).
• VALACHOVIČ, M.: Klasifikácia spoločenstiev krovín na Slovensku – možný koncept riešenia. Bull. Slov. Bot. Spoloč., Bratislava (prijaté).
• VALACHOVIČ, M.: Poznámka k porastom so Sarothamnus scoparius na Borskej nížine. Bull. Slov. Bot. Spoloč., Bratislava (prijaté).
• VALACHOVIČ M., JAROLÍMEK I.: Priestorová distribúcia rastlín v závislosti od vlhkostných pomerov na pieskoch Borskej nížine. Bull. Slov. Bot. Spoloč., Bratislava, Supl. 2 (14): 105–116.

Demekologické, synekologické a genetické aspekty kolonizácie nelesných plôch lesnými drevinami

 

Vedúci projektu: D. Gömöry (Technická Univerzita, Zvolen)

Riešitelia: M. Dovčiak, D. Gömöryová, R. Hrivnák, M. Janišová, K. Střelcová, K. Ujházy.

Doba riešenia: 2003 - 2005
Grantová agentúra: VEGA 0126
Kľúčové slová: demografia, genetická štruktúra, kolonizácia, smrek, sukcesia, podrastová vegetácia

Výsledky:
Na lokalite Príslopy (Poľana) bol sledovaný vplyv kolonizácie smreka na vegetáciu v podraste. Rozlíšili sme dva varianty - mezotrofný a oligotrofný - v rámci tej istej smrekovo-bukovej sukcesnej série, ktoré sa líšili iniciálnou fázou a priebehom, ale viedli k rovnakej záverečnej fáze. Podrobné merania klimatických, biologických, pedologických a pôdno-mikrobiologických faktorov boli robené na transekte. Variabilitu vegetácie v podraste najvýznamnejšie ovplyvňovala pokryvnosť ihličia a odumretých rastlín spolu s dostupnosťou svetelného žiarenia. Potvrdili sa súvislosti medzi plodnosťou smreka, semenným dažďom, počtom semenáčikov a environmentálnymi charakteristikami.

PUBLIKÁCIE SÚVISIACE S RIEŠENÍM PROJEKTU

• DOVČIAK, M., HRIVNÁK, R., UJHÁZY, K., GÖMÖRY, D.: Seed rain and environmental controls on invasion of Picea abies into grassland. Plant Ecology (accepted).
• GÖMÖRY, D., DOVČIAK, M., GÖMÖRYOVÁ, E ., HRIVNÁK, R., JANIŠOVÁ, M., & UJHÁZY, K., 2006: Demekologické, synekologické a genetické aspekty kolonizácie nelesných plôch lesnými drevinami. Vedecké štúdie, TU Zvolen, 87 s. (ISBN 80-228-1688-4)
• GÖMÖRY, D., UJHÁZY, K., HRIVNÁK, R., JANIŠOVÁ, M., DOVČIAK, M., GÖMÖRYOVÁ, E., STŘELCOVÁ, K., PAULE, L., 2005: Ekologické a genetické aspekty kolonizácie nelesných plôch smrekom na lokalite Príslopy. In: SLÁVIKOVÁ, D., Biosférická rezervácia Poľana po 15-tich rokoch. TU Zvolen, pp. 154-161. (ISBN 80-228-1510-1)
• HRIVNÁK, R., UJHÁZY, K., 2005: Changes of the mountain grassland vegetation after abandonment and colonization by Norway spruce. Ekológia, Bratislava, 24(3): 231-253.
• JANIŠOVÁ, M., HRIVNÁK, R., GÖMÖRY, D. UJHÁZY, K., VALACHOVIČ, M., GÖMÖRYOVÁ, E., HEGEDÜŠOVÁ, K. & ŠKODOVÁ, I., 2007: Changes of understorey vegetation after Norway spruce colonization of an abandoned grassland. Annales Botanici Fennici. (accepted).
• JANIŠOVÁ, M., UHLIAROVÁ, E. & UJHÁZY, K., 2005: Diverzita nelesnej vegetácie Poľany ako dôsledok spôsobu hospodárenia v posledných desaťročiach. In: SLÁVIKOVÁ, D., Biosférická rezervácia Poľana po 15-tich rokoch. TU Zvolen, pp. 162-169. (ISBN 80-228-1510-1)
• UJHÁZY, K., GÖMÖRY, D., JANIŠOVÁ, M., M. & HRIVNÁK, R., 2006: Kolonizácia opustených lúk a pasienkov drevinami v CHKO-BR Poľana. Chránené územia Slovenska 68: 29-31.

Diverzita nelesnej vegetácie na synantropných biotopoch Borskej nížiny

 

Vedúci projektu: M. Zaliberová

Riešiteľský kolektív: V. Banásová, K. Hegedüšová (2003-4), I. Jarolímek, M. Malovcová (2002), B. Mikuška (2003-4), H. Oťaheľová, J. Ripka (2003), H. Ružičková (2002), I. Škodová (2003-4), J. Májeková (2003-4)

Doba riešenia: 2000 – 2002
Grantová agentúra: VEGA 2/2030/22

Ciele projektu:

• Dôsledná excerpcia publikovaných a dostupných nepublikovaných zápisov a ich uloženie do databázy.
• Zhodnotenie zhromaždených údajov najmä z hľadiska rozmiestnenia fytoc. zápisov v skúmanom území a úrovne dokumentácie jednotlivých syntaxónov.
• Cielený terénny výskum zameraný na oblasti a syntaxóny s chýbajúcou alebo nedostatočnou hustotou údajov.
• Vypracovanie prehľadu synantropných rastlinných spoločenstiev Borskej nížiny z nepublikovaných súčasných, historických a publikovaných údajov.
• Posúdenie vplyvu človeka na diverzitu flóry a vegetácie na synantropných a polo prírodných biotopoch.
• Posúdenie významu synantropných biotopov z hľadiska ochrany, výskytu vzácnych a ohrozených druhov a spoločenstiev.
• Zistiť stupeň šírenia, prípadne úbytku, inváznych druhov a spoločenstiev.

Výsledky projektu:
Borská nížina je unikátne územie nielen geologickou a geomorfologickou stavbou a historickým vývojom vegetácie ovplyvneným subarktickým podnebím glaciálu, ale aj dlhodobým pôsobením človeka na vegetáciu a rozvinutou infraštruktúrou územia, čo potvrdili aj výsledky dosiahnuté riešením projektu. Počas 3 rokov sa v teréne z ískalo ca 700 fytoc. zápisov. Na základe rozsiahlého nepublikovaného i publikovaného fytocenologického materiálu sa vypracoval prvý ucelený prehľad nelesných rastlinných spoločenstiev zo synantropných biotopov Borskej nížiny. Z celkového počtu 143 spoločenstiev z 13 tried (Bidentetea tripartiti, Polygono-Poetea, Stellarietea mediae, Artemisietea vulgaris, Galio-Urticetea, Epilobietea angustifolii, Lemnetea, Potametea, Phragmiti-Magnocaricetea, Isoëto-Nanojuncetea, Molinio-Arrhenatheretea, Calluno-Ulicetea, Koelerio-Corynephoretea) je 32 novo zistených, doteraz z Borskej nížiny neuvádzaných, z nich 1 asociácia Euphorbio cyparissiae-Callunetum Schubert 1960 zo zv. Euphorbio-Callunion je nová pre Slovensko. Najviac novo zistených syntaxónov je z vegetácie poľných burín podtriedy Violetea. Z ruderálnej vegetácie sa nepodarilo potvrdiť väčšinu typicky dedinských terofytných spoločensteiv zv. Malvion neglectae. Plošne veľmi rozšírené sú nitrofilné vysokobylinné spoločenstvá zv. Galio alliarion a Senecionion fluviatilis, charakteristické zvýšenou prítomnosťou inváznych neofytov prednostne sa rozširujúcich v alúviách rieky Moravy a Myjavy, na rúbaniskách po borovicových lesoch a úhoroch. Zistil sa nový, pre Slovensko potenciálne invázny poddruh Amaranthus blittum subsp. emarginatus. V študovaných spoločenstvách sa zvýšená pozornosť venovala vzácnym a ohrozeným druhom. Ukázalo sa, že najbohatšie na prítomnosť týchto druhov sú človekom ovplyvňované vlhkomilné lúčne a segetálne spoločenstvá. Prehodnotil sa status ohrozenosti segetálnych druhov na Borskej nížine. Zistila sa úplne nová a jediná recentná lokalita v území kriticky ohrozeného druhu Elatine alsinastrum a nová lokalita pre Slovensko kriticky ohrozeného druhu Montia arvensis. Mapovým vyjadrením sa porovnal výskyt segetálnych ohrozených druhov z roku 1950 so súčasným stavom. Štúdium vegetácie v inundačnom území rieky Moravy preukázalo vzťahy medzi vegetáciou ekotónov, strmosťou ekologických gradientov a antropogénnym vplyvom. Riešiteľka projektu Májeková J. vypracovala a úspešne obhájila diplomovú prácu na tému: Flóra a vegetácia na poliach a úhoroch B orskej nížiny. Projekt dostal certifikát o úspešnom ukončení riešenia.

Výsledky prezentované na domácich podujatiach

• Zjazd Slovenskej botanickej spoločnosti pri SAV, Piesočná 2004 (6)
• Medzinárodné sympózium „Anthropization and Environment of Rural Settlements. Flora and Vetation“ Danišovce 2004 (3)

Výsledky prezentované na zahraničných podujatiach

• Česko-Slovenský geobotanický seminár, Trebostovo, ČR 2002 (1)
• Seminár Antropogénní flóra okolí dopravních cest , Olomouc, ČR 2003 (1)

VÝBER PUBLIKÁCIÍ SÚVISIACICH S RIEŠENÍM PROJEKTU

• BANÁSOVÁ V., JAROLÍMEK I., OŤAHEĽOVÁ H. & ZALIBEROVÁ M. (2004): The effect of natural and anthropogenic factors on floodplain vegetation ecotones: a case study in the Morava river alluvium (West Slovakia). Ekológia, Bratislava, 4: 366-376.
• BANÁSOVÁ V., JAROLÍMEK I., OŤAHEĽOVÁ H. & ZALIBEROVÁ M. (2004): Vegetácia ekotónov na alúviu rieky Moravy (Západné Slovensko). Bull. Slov. Bot. Spoločn., Bratislava, Suppl. 11: 223-234.
• HEGEDÜŠOVÁ K. & ŠKODOVÁ I. (2004): K výskytu niektorých vzácnych a ohrozených cievnatých rastlín na Borskej nížine. Bull. Slov. Bot. Spoločn., Bratislava, Suppl. 10: 55-56.
• HEGEDÜŠOVÁ K., ŠKODOVÁ I. & MIKUŠKA B. (2004): Boriny a travinnobylinné porasty Borskej nížiny. Bull. Slov. Bot. Spoločn., Bratislava, Suppl. 10: 51-56.
• JAROLÍMEK I. (2004): Setario-Plantaginetum Passarge 1988 na západnom Slovensku. Bull. Slov. Bot. Spoločn., Bratislava, Suppl. 10: 40-45.
• JEHLÍK V. & ZALIBEROVÁ M. (2005): Amaranthus blitum L. subsp. emarginatus (Moq. ex Uline et W. L. Bray) Carretero, Muńoz Garm. et Pedrol. the new invasive subspecies native to the tropics occurs now also in Slovakia and Hungary, Thaiszia – J. Bot., 15, Suppl. 1: 115-120.
• MÁJEKOVÁ J. (2004): Veronicetum trilobae-triphyllidi Slavnić 1951 – jarné spoločenstvo polí a úhorov na Borskej nížine. Bull. Slov. Bot. Spoločn., Bratislava, Suppl. 10: 57-62.
• MÁJEKOVÁ J. & ZALIBEROVÁ M. (2005): The occurrence and distribution of rare and endangered plant species in segetal communities in the Borská nížna lowland. Thaiszia – J. Bot., 15, Suppl. 1: 129-142.
• MÁJEKOVÁ J. & ZALIBEROVÁ M. (2005): Našiel sa kriticky ohrozený druh Elatine alsinastrum na Záhorskej nížine. Ochrana prírody Slovenska, 63/2005: 28
• MÁJEKOVÁ J. & ZALIBEROVÁ M. (2005): Reassessment of rareness and threat of segetal plant species in the Borská nížina Lowland. – Threatened Weedy Plant Species, Nitra (in press).
• OŤAHEĽOVÁ H. (2005): Vodná makrofytná vegetácia štrkoviskových jazier na Borskej nížine. Bull. Slov. Bot. Spoločn., Bratislava, 27: 151-156.
• OŤAHEĽOVÁ H. & BANÁSOVÁ V. (2005): The response of aquatis macrophytes to restoration management in the Morava River oxbows. Biológia, Bratislava, 60/4: 403-408.
• OŤAHEĽOVÁ H. & OŤAHEĽ J. (2005): Distribution of aquatic macrophytes in pit lakes in relation to environment (Borská nížina lowland), Slovakia. Ekológia, Bratislava, 25/4: 398-410.
• RUŽIČKOVÁ H. & BANÁSOVÁ V. (2004): Lúky alúvia rieky Moravy: ekológia rastlinných spoločenstiev a ich vzácnosť a ohrozenosť. Bull. Slov. Bot. Spoločn., Bratislava, Suppl. 10: 46-50.
• RUŽIČKOVÁ H., BANÁSOVÁ V. & KALIVODA H. (2005): Morava river alluvial meadows on the Slovak-Austrian border (Slovak part): plant community dynamics, floristic and butterfly diversity – threats and management. Journal for Nature conservation, 12: 157-169.
• VALACHOVIČ M. (2004): Spoločenstvo lemov na Borskej nížine – príklad edaficky vyvolanej variability. Bull. Slov. Bot. Spoločn., Bratislava, 26: 193-200.
• VALACHOVIČ M. (2004): Vresoviská na pieskoch Borskej nížiny. Bull. Slov. Bot. Spoločn., Bratislava, Suppl. 10: 34-39.
• ZALIBEROVÁ M. & MÁJEKOVÁ J. (2004): Asociácia Cerastio-Ranunculetum sardoi Oberd. ex Vicherek 1968 na poliach a jednoročných úhoroch na Borskej nížine. Bull. Slov. Bot. Spoločn., Bratislava, 26: 177-183.
• ZALIBEROVÁ M., JAROLÍMEK I., MÁJEKOVÁ J., BANÁSOVÁ V., HEGEDÜŠOVÁ K., ŠKODOVÁ I., OŤAHEĽOVÁ H. & VALACHOVIČ M. (2004): Prehľad nelesných rastlinných spoločenstiev na synantropných biotopoch Borskej nížiny. Bull. Slov. Bot. Spoločn., Bratislava, Suppl. 10: 63-68.

Rastlinné spoločenstvá Slovenska IV. Vegetácia lúk, pasienkov, slanísk a xerotermných stanovíšť

 

Vedúci projektu: M. Valachovič

Riešiteľský kolektív: I. Jarolímek, Š. Maglocký, M. Malovcová, J. Ripka, M. Zaliberová ,  J. Kliment, I. Háberová, R. Hrivnák , K. Ujházy.

Doba riešenia: 2000 – 2002

Pod názvom Rastlinné spoločenstvá Slovenska. sa na Botanickom ústave SAV koordinuje a v trojročných etapách (projektoch) postupne spracúva a publikuje prehľad vegetačných jednotiek - rastlinných spoločenstiev s cieľom:

• syntaxonomicky spracovať všetky typy rastlinných spoločenstiev do podoby prehľadu
• vyhodnotiť rastlinné spoločenstvá Slovenska z hľadiska biodiverzity
• vybudovať centrálnu databázu fytocenologických zápisov
• pripraviť vegetačné jednotky pre mapovanie reálnej vegetácie

Pracoviská SAV a UK riešia v súčasnosti dva projekty zamerané na travinnobylinnú vegetáciu (lúky, pasienky, xerotremná vegetácia) a na vysokohorskú vegetáciu.

Doterajšie knižné publikácie:

1995 - Rastlinné spoločenstvá Slovenska. 1. Pionierska vegetácia

Pilotný diel, ktorým sa Slovensko veľmi úspešne zaradilo do skupiny štátov EÚ, kde sa obdobná problematika v súčasnosti rieši (Holandsko, Nemecko, Rakúsko, V. Británia). Prvý diel prehľadu vytvoril rámec a predstavil spôsob, akým sa postupne spracujú všetky vegetačné jednotky Slovenska a splní sa hlavný cieľ projektu.

1997 - Rastlinné spoločenstvá Slovenska. 2. Synantropná vegetácia

Monografia poskytuje komplexne výsledky dlhodobého výskumu vegetácie, ktorá je spätá s činnosťou človeka, je človekom priamo ovplyvňovaná až podmienená. Kniha prináša informácie o druhovom zložení synantropných rastlinných spoločenstiev, o ich variabilite, ekológii, vývoji a rozšírení na Slovensku. Zvlášť upozorňuje na výskyt vzácnych, ohrozených a inváznych druhov. Dielo je príspevkom Slovenska do Európskeho vegetačného prehľadu.

2001 - Rastlinné spoločenstvá Slovenska. 3. Vegetácia mokradí

Tretí diel, len nedávno odovzdaný do tlače, si kladie za cieľ uskutočniť syntézu všetkých dostupných fytocenologických údajov z okruhu rastlinných spoločenstiev, ktoré sa tradične spájajú pod súborné označenie vegetácia mokradí. Sú to spoločenstvá tried viazané na sladkovodné mokraďové biotopy. Medzi triedy s početným zastúpením spoločenstiev na Slovensku patria hlavne triedy Phragmito-Magnocaricetea, Scheuchzerio-Caricetea fuscae, Oxycocco-Sphagnetea a Montio-Cardaminetea. Spoločenstvá tried Isoëto-Nanojuncetea a Isoëto-Littorelletea zahŕňajú menej početné jednotky. Rad Convolvuletalia sepium, ktorým sa tretí zväzok začína, je skupinou rastlinných spoločenstiev organicky spätých s druhým zväzkom prehľadu. Z vodných spoločenstiev je v knihe prvýkrát spracovaná trieda Charetea fragilis, spoločenstvá ktorej sú na Slovensku stále nedostatočne zdokumentované a ktorá obsahovo patrila skôr do okruhu už publikovaných tried pionierskej vegetácie.

Udržiavať kontinuitu vydávania prehľadu je strategickým cieľom aj v ďalších rokoch.

Diverzita xerotermnej vegetácie pozdĺž panónskej a karpatskej fytogeografickej hranice

 

Vedúci projektu na Slovensku: M. Valachovič
Vedúci projektu na Morave: M. Hájek

Doba riešenia: 2000 - 2001

Prvé terénne stretnutie riešiteľov sa konalo v auguste 2000 v Bošáckej doline (5 účastníkov). Z cieľov projektu sa ako významný javil zoznam druhov a spoločenstiev z okruhu prirodzených xerotermných spoločenstiev a lesných spoločenstiev, ktoré sa mali podrobnejšie zmapovať. Širšia riešiteľská skupina sa v decembri 2000 stretla vo Veselí na Morave na spoločnom metodickom seminári. Dohodol sa spôsob, ako sa z databáz ako sú BK flóra, D-Fyto, Turboveg a iné zabezpečí prenos floristických a fytocenologických údajov do mapových výstupov vo forme bodových a sieťových máp a spôsob, akým sa dáta s využitím digitalizovaných vrstiev GIS použijú pri zisťovaní súčasných areálov a variability vegetačných jednotiek. Zjednotila sa platforma formátu dát, software GIS a spôsob mapových podkladov a analytických prístupov k riešeniu danej problematiky. Urobil sa výber konkrétneho modelového územia (Bošácka dolina a priľahlé územia na obidvoch stranách hranice) a pripravil sa orientačný harmonogram terénneho výskumu a zberu fenologických a floristických dát v Bošáckej doline v sezóne 2001. Stretnutie vo Veselí vytvorilo rámec pre budúcu spoluprácu, nakoľko predstavovalo miesto vzájomného zoznámenia sa mladých vedeckých pracovníkov a doktorandov z obidvoch riešiteľských tímov, ako aj z obidvoch zainteresovaných správ CHKO.

Riešiteľská skupina navrhla vytvoriť priestor pre publikovanie výsledkov nedávno ukončených diplomových prác a floristických inventarizácií, priamo súvisiacich so záujmovým územím, v samostatnom zborníku Sb. Přír. Klubu v Uherskom Hradišti.

Na jar 2001 sa uskutočnilo fenologické mapovanie zamerané na priebeh kvitnutia a vývoja olistenia vybraných taxónov v rôznych mikroklimatických podmienkach v doline. Významnejšie xerotermné lokality sa sledovali aj v letnom období. Na jeseň 2001 sa uskutočnilo druhé fenologické sledovanie a spracovanie výsledkov.

Výstup z výsledkov projektu MVTS (Hájek, M. et al.: Lesní vegetace Bošácké doliny v CHKO Biele Karpaty), ako aj niekoľko ďalších prác viazaných na územie Bielych Karpát, vyšlo v samostatnom zborníku časopisu Bull. Slov. Bot. Spoloč., Bratislava, Supl. 15/1 (2007).

Dynamika a ekológia vegetácie na nive Moravy

 

Vedúci projektu na Slovensku: I. Jarolímek

Riešiteľský kolektív: V. Banásová, H. Oťaheľová, M. Zaliberová

Doba riešenia: 1999 - 2001

Pracovníci OG sa niekoľko rokov zaoberajú detailným výskumom vzťahov medzi rastlinstvom a prostredím na modelovom území nivy Moravy. Rok 2001 je 10-tym rokom sledovania dynamiky rôznych typov spoločenstiev nivy najmä vodných, pobrežných, močiarnych, lúčnych, tak aj lesných. Procesy dynamiky vegetácie sa hodnotia v súvislosti s hlavnými ekologickými faktormi, ako sú kolísanie hladiny vody, pôdna vlhkosť a reliéf. Časť získaných výsledkov bola spracovaná už v minulých rokoch, najnovšie výsledky obsahujú publikácie, ktoré vyšli v roku 2000 a 2001.

Základnou myšlienkou projektu je objasnenie dynamiky vegetácie na dolnom toku Moravy vo vzťahu k spontánnym zmenám rozhodujúcich ekologických faktorov. Hlavnou metódou je štúdium vegetácie na trvalých plochách. Trvalé plochy sa vybrali tak, aby charakterizovali čo najväčšiu škálu rôznych rastlinných spoločenstiev, najmä tých, ktoré sú pre nivu Moravy typické. Opakované sledovanie vegetácie je zamerané prednostne na zachytenie zmien v jej druhovom zložení (počet druhov, pokryvnosť druhov, druhová diverzita, výmena druhov).

Mapovanie makrofytov povodia Dunaja - Výsledky botanického výskumu na Dunaji a jeho prítokoch v rokoch 1999 – 2001

 

Vedúci projektu na Slovensku: H. Oťaheľová

Riešiteľský kolektív: R. Hrivnák, J. Ripka, M. Jursa, M. Valachovič

Botanický ústav SAV má dlhoročnú tradíciu výskumu Dunaja. V sedemdesiatych rokoch sa začal robiť systematický výskum vodnej a močiarnej vegetácie, výsledkom čoho bolo aj nadviazanie medzinárodných kontaktov a vznik viacerých publikácií.
V osemdesiatich rokoch sa výskum vôd presunul predovšetkým na Východoslovenskú nížinu, pričom na Podunajskej rovine sa orientoval už len na ohrozené rastlinné druhy. Až v rámci monitoringu VD Gabčíkovo-Nagymaros - nultý stav, sa v rokoch 1989–1991 pokračovalo vo výskume. Po spustení VD sa z objektívnych, najmä finančných a kapacitných dôvodov v monitoringu Dunaja nepokračovalo. V tom čase sa sprístupnilo inundačné územie rieky Moravy a Botanický ústav presunul ťažisko vegetačného výskum práve tam.

Prvé roky po otvorení VD na Dunaji nastali veľké zmeny v krajine aj vo vegetácii. Keďže vegetácia je významnou zložkou riečneho ekosystému vzrástol záujem o jej poznanie. Botanický ústav SAV vlastní bohatú databázu, kde sú okrem publikovaných údajov aj mnohé nepublikované dáta o vegetácii Dunaja. Súčasne na ústave pracujú odborníci na rastlinné spoločenstvá. Preto v posledných rokoch smerovalo viacero aktivít zameraných na výskum mokradí a vodných spoločenstiev na BÚ SAV, napr. do projektu PHARE na Výskumnom ústave vodohospodárskom, žiadostí na vypracovanie posudkov pre štátnu ochranu prírody, vedenie diplomových prác a pod. Aktivity sa zintenzívnili aj v medzinárodnom kontexte, na úrovni akademických inštitúcií, ale najmä v rámci IAD SIL (Internationale Arbeitsgemein-schaft Donauforschung der Societas Internationalis Limnologiae). Vodné rastliny (makrofyty) by mali byť aj súčasťou biomonitoringu, ktorý metodicky pripravuje komisia pri EÚ.

....o projekte podrobnejšie