Približne koncom osemdesiatych a začiatkom deväťdesiatych rokov niekoľko popredných európskych fytocenológov začalo okolo seba zostavovať tvorivú skupinu spolupracovníkov s cieľom vytvoriť kvalitatívne nový program na zabezpečenie jednotného výskumu vegetačného krytu Európy. Dialo sa tak postupne na stretnutiach fytocenológov vo Frascati (1988), Waršave (1990) a Egeri (1991).Táto snaha nebola v Európe ojedinelá a v podstate nadviazala na staršie vízie, ktoré sa však úplne nerealizovali. Snaha prof. R. Tuxena zostaviť Prodrómus rastlinných spoločenstiev Európy a vydanie série bibliografií Bibliographia Phytosociologica Syntaxonomica predstavovali bázu pre budúci prehľad vegetačných jednotiek Európy. Ďalším stavebným prvkom mali byť prehľady vegetácie vypracované už v rôznych krajinách resp. regiónoch - v južnom Nemecku (E. Oberdorfer), východnom Nemecku (S. Klotz), strednom Nemecku (H. Dierschke), v západnej Európe (J.-M. Gehu) atď.

S prihliadnutím na nové skutočnosti, akými sú:

• politické zmeny koncom 80-tych rokov 20. storočiav strednej a východnej Európe a s tým súvisiace otvorenie sa vedy na poli výmeny poznatkov a možností dlhodobejších pobytov vedeckých pracovníkov
• technické možnosti umožňujúce široký a okamžitý rozvoj databázových a informačných systémov
• ekologické zmeny na celej planéte a nutnosť globálneho monitorovania zmien a ich možných následkov

Ide o ďalší pokus spolupráce v nových podmienkach, s vierou, že sa to konečne bude dať zrealizovať.

Od počiatku sa viac kládol dôraz na filozofiu celého projektu a jeho vedeckú náplň, pretože išlo o niečo, čo malo dlhodobo pôsobiť a čo malo priniesť výsledky až o niekoľko rokov. Menej jasná bola predstava o financovaní celého programu. Devízou bolo, že viaceré vedúce osobnosti fytocenológie zoskupených v International Association for Vegetation Science (IAVS) mali podobné skúsenosti už z minulých rokov, najmä pokiaľ išlo o prípravu Mapy prirodzenej vegetácie Európy 1: 2 500 000. Na nej sa podieľala skupina expertov za jednotlivé krajiny, dr. Neuhäusl a dr. Neuhäuslová za bývalú ČSSR, zo Slovenska dr. Michalko a dr. Maglocký, ktorý dokončoval slovenskú textovú časť mapovacích jednotiek do publikačnej podoby.

(Bohn U., Gollub G., Hettwer Ch. (eds.), Karte der natürliche Vegetations Europas/Map of the Natural Vegetation of Europe. Bundesamt für Naturschutz, Bonn-Bad Godesberg, 2000. Kniha je v knižnici OG).

Ciele pre tento typ spolupráce boli nasledovné:

• zabezpečiť štandartné ukladanie a spracovanie fytocenologických dát do databáz
• vyvinúť softwarové vybavenie a vybudovať siete na elektronické výmeny dát
• podporiť spracovávanie vegetačných prehľadov v jednotlivých krajinách
• priebežne publikovať vegetačné prehľady, ktoré by zahŕňali celý európsky priestor

Štart na plnenie týchto cieľov označili neskoršie hlavní protagonisti za ”new spirit” v spolupráci krajín a vo využiteľnosti B raun-Blanquetovej a Tüxenovej koncepcie najmä v smere masívneho uplatnenia fytocenologických údajov o vegetácii k serióznemu monitoringu, prognózovaniu dopadov na životné prostredie, k rozvoju vegetačného mapovania a mapovania biotopov a v oblasti plánovitého využívania krajiny. Rôzne produkty krajinných geografov a ekológov vyrobené často od zeleného stola a zjednodušujúce diverzitu rastlinného krytu mali byť definitívne nahradené reálnejším obrazom.

Osobnosti EVS

• Prof. Sandro Pignatti (ITA) - tútor EVS a dlhoročný prezident IAVS. Z jeho iniciatívy a aktivity sa každoročne v marci v Ríme konajú stretnutia pracovnej skupiny a stretnutie účastníkov. Pignatti je hlboko presvedčený o nutnosti vypracovania vedeckého diela, ktoré by o vegetácii Európy podalo seriózny obraz a má charizma zapáliť pre túto myšlienku veľa nasledovníkov.
• Dr. John Rodwell (UK) - nekorunovaný speaker a propagátor myšlienok spolupráce s krajinami strednej a východnej Európy. Jeho taktikou je intenzívna erózia politicky a finančne vplyvných ľudí a inštitúcií a ich získavanie pre myšlienky EVS.
• Prof. Laco Mucina (ZA) - dynamický prvok v štruktúre EVS s jasnými predstavami o postupnosti krokov. ”Globetrotter” so schopnosťou organizačne a odborne garantovať budúce dielo Vegetation of Europe.
• Dr. Joop Schamineé (NL) - schopný organizátor holandského projektu, ktorý dokázal prepojiť národné a nadnárodné vo funkčný celok. Žiak Prof. Westhoffa vedie nepočetný, ale dobre vyvážený a neobyčajne produktívny kolektív.

V roku 1992 sa konalo v Botanicke j záhrade v Ríme prvé spoločné stretnutie, kde boli ustanovené štruktúry a rámcový program. Súčasne tu bol priestor na zoznámenie sa s úrovňou v jednotlivých krajinách. Stretli sa tu silné krajiny, kde sa výskum programovo realizoval niekoľko rokov (NL, GB, AUT), krajiny s dlhoročnou tradíciou avšak roztrieštené do niekoľkých konkurenčných centier (FR, ITA) s úplnými začiatočníkmi (ALB). Zistenie stavu národných centier, ktoré koordinujú alebo aspoň zastupujú jednotlivé krajiny nebolo jednoduché a preto sa dohodlo, že informácie sa získajú pomocou dotazníka. Otázky sa týkali:

• kvality a kvantity fytocenologických údajov (počet, štruktúra, pokrytie územia atď.),
• spôsobu uloženia v databázach (použité škály, software, použité flóry atď.),
• technického a programového vybavenia pracovísk vlastniacich poznatkové databázy,
• projektového zabezpečenia výskumu vegetácie.

SK odovzdalo dotazník v termíne a po porovnaní s ostatnými krajinami dopadlo veľmi dobre. Treba si uvedomiť, že v Ríme sa hovorilo o Európe siahajúcej od Atlantického oceánu až po Ural, t.j. hodnotilo sa aj Rusko, Ukrajina, Moldavsko a Pobaltské štáty z bývalého ZSSR, kde tradícia fytocenologického výskumu, rovnako ako na Balkáne, bola veľmi iluzórna, alebo sa za takúto aspoň považovala. Slovensko patrí medzi štáty, na území ktorých sa fytocenologický výskum robil hneď od počiatkov vedného odboru geobotanika (najstarší fytocenologický zápis pochádza z roku 1924).

Významne sme boli hodnotení aj pokiaľ išlo o databázové ukladanie zápisov resp. tabuliek, za počítačové spracovávanie dát, za relatívne dobrú kompatibilitu s krajinami EÚ a hlavne za skutočnosť, že od roku 1991 sme mali bežiaci projekt na výskum vegetácie Slovenska. Nemenej závažné bolo to, že Slovensko malo vyhotovenú Geobotanickú mapu Slovenska, že sa tu riešil projekt mapovania biotopov na báze modifikovaných jednotiek CORINE a iné projekty s medzinárodnou účasťou - napr. vegetácia alúvia Moravy a pod.

V ďalších rokoch sa referovalo o postupe zjednocovania spracovávania prehľadov v jednotlivých krajinách. Potešujúce bolo, že počet zapojených krajín neustále narastal. Pridávali sa krajiny z južnej Európy (Rumunsko), krajín bývalého ZSSR až po Novosibirsk, prišli zástupcovia USA, Japonska, Južnej Afriky, ktorý museli uznať oživenie a reálne nádeje na úspech programu EVS. Formulovali sa predstavy o diele Vegetation of Europe a vytvárali sa skupiny spoluautorov.

Na každom stretnutí v Ríme sa hľadali možnosti financovania celého projektu z prostriedkov EÚ, alebo možnosti podpory pre národné projekty, prípadne dvoj- a viacstranné spoločné projekty zamerané na parciálne časti vegetácie, územia a pod. Zväčša sa ale tieto snahy stretávali s nepochopením, či skôr s nedostatočným lobby v Bruseli, Strasbourgu a pod. V tejto situácii sm e na Slovensku nečakali finančné prostriedky z EÚ a neargumentovali sme príčinami, pre ktoré by sa náš národný projekt nemal rozvíjať. Projekt zabezpečovala GA SAV, dnešná VEGA, síce nie dostatočne, ale predsa. Výška financií sa postupne znížila od roku 1991 (skoro pol milióna ročne) na približne 100.000 v súčasných rokoch. Preto sme sa zamerali na aproximáciu metodiky, programov a na koordináciu našich krokov so zámermi projektu EVS, čo sme ovplyvňovať mohli. Dôkazom správne zvolenej taktiky sú tieto výsledky:

• implementácia databázy TURBOVEG a postupné budovanie národnej siete v rámci kooperujúcich pracovísk na Slovensku (1995-97).

Zahájili sme organizovanie školení pre ďalších užívateľov na Slovensku a prednášky na rôznych pracoviskách. Dnes je program okrem BÚ SAV a ÚKE SAV k dispozícii na Prír FUK, BZ v Blatnici, SAŽP a UMB v B. Bystrici, na VSLD vo Zvolene, na VS TANAP v Tatranskej Lomnici a začínajú ním spracovávať dáta aj študenti z rôznych škol na Slovensku.

• vytvorenie jednotného zoznamu mien rastlín v rámci najbližších susedných krajín (CZ, AUT, HUN, SLO) a koordinácia procesu ukladania pre ľahšiu realizáciu výmeny údajov.

Uskutočnili sme niekoľko porád a zorganizovali spoločnú exkurziu po Západných Karpatoch v roku 1994. V roku 1996 sme pripravili stredoeurópsky zoznam v spolupráci s taxonomickými odborníkmi vo Viedni, Prahe a Bratislave. V elektronickej podobe je tento zoznam zabudovaný priamo do databázy distribuovanej v našej krajine. Bol vypracovaný štatút, ktorého by sa vkladatelia údajov mali pridŕžať, aby sa nenarušila štruktúra databázy a zoznam mien taxónov (zatiaľ vo forme nepublikovaného doporučenia autorom).

• nasmerovanie národného projektu na aktuálne problémy, ktorých vyriešenie by bolo atraktívne pre potenciálnych poskytovateľov financií u nás a v zahraničí.

Národný projekt bol naštartovaný v roku 1991 a mal v trojročných etapách pokryť syntaxonomické spracovanie nelesnej a následne aj lesnej vegetácie. V roku 1995 bol publikovaný prvý diel prehľadu rastlinných spoločenstiev Slovenska, ktorý vznikol v ďaleko skromnejších podmienkach.

Z hľadiska možného odberateľa u nás - MŽP, sme sa v rokoch 1994-96 prednostne zamerali na vypracovanie zoznamu ohrozených a vzácnych rastlinných spoločenstiev Slovenska (bol odovzdaný v roku 1994) a nadväzne na jeho rozšírenie do podoby Prodrómu ohrozených a vzácnych rastlinných spoločenstiev Slovenska. Tento zostal nedokončený. V budúcnosti sa plánuje vydanie posledného zväzku diela Rastlinné spoločenstvá Slovenska ako červenej knihy spoločenstiev.

V roku 1995 sa Slovensko taktiež prihlásilo do projektu riadeného Dr. Rodwellom z Lancasteru a spolu s CZ, RUS, LOT, a ALB, sme sa pridali k riešeniu problematiky biodiverzity a katalogizácie ohrozených a vzácnych spoločenstiev. Preberanie skúseností a spolupráca pri tvorbe kritérií vyhodnotenia cenóz boli prvým krokom. Spolupráca pokračovala až do roku 1998. Finančne sa pokryli krátkodobé študijné pobyty a kurzy.

• udržiavať kontakty (osobné) s predstaviteľmi EVS, zúčastňovať sa na ich stretnutiach a intenzívne spolupracovať v rámci stredoeurópskeho regiónu s pracoviskami vo Viedni, Brne, Prahe, Budapešti, Ljublane, ale aj ďalej na východ (Rumunsko, Ukrajina, Rusko). Revitalizovať spoluprácu karpatských krajín v rámci Višegrádskej 4., alebo v rámci iniciátívy Karpatského ekoregiónu (www.carpathians.org).
• technicky a personálne budovať Centrálnu databázu fytocenologických zápisov (CDF)a sieť jej prispievateľov. Pripraviť podmienky pre mapové výstupy z databázy (DMAP). Organizovať kurzy práce s databázou a zabezpečiť prednášky o využiteľnosti údajov do GIS.
• pravidelne predkladať projekty zamerané na kompletné fytocenologické spracovanie vegetačných jednotiek na Slovensku - výsledky publikovať formou monografií v sérii Vegetácia Slovenska.
• intenzívnejšie presadzovať výsledky základného fytocenologického výskumu napr. zaradením do akčného plánu ochrany biodiverzity a ďalších aktivít, v ktorých sa aplikujú vegetačné jednotky, napr. pri príprave katalógov v rámci programu Natura 2000.
• informovať botanickú verejnosť o plánoch EVS a šíriť tieto myšlienky prostredníctvom publikácií a prednášok.

Využívanie softvéru na OG - do centrálnej databázy fytocenologických zápisov sa priebežne doplňujú dáta z literatúry a nepublikované údaje. Intenzívne sa do tejto činnosti zapojili už aj externí spolupracovníci, ktorí objavujú výhody jednotnej databázy TURBOVEG. Úloha doplniť synonymá do stredoeurópskeho zoznamu taxónov používaného okrem Slovenska aj v Rakúsku a v Čechách zostáva.Od roku 2001 je voľne k dispozícii program JUICE. Začalo sa s aplikáciou programu DMAP na vytváranie sieťových máp rozšírenia syntaxónov. Následným krokom sa stalo napojenie vegetačného výskumu (fytocenologické dáta, ekologické merania na trvalých plochách a pod.) na GIS s cieľom lepšej vizualizácie získaných údajov o vegetácii Slovenska.
Na oddelení geobotaniky sa na tieto účely používa program ARCVIEW

Garant: MŽP SR

Riešitelia z OG: RNDr. I. Jarolímek, CSc., RNDr. V. Banásová, CSc., RNDr. H. Oťaheľová, CSc., RNDr. M. Valachovič, CSc., Mgr. J. Ripka
Doba riešenia: 2001-2002

Natura 2000 je sieť chránených území, ktorú sú štáty Európskej únie povinne vytvárať na svojom teritóriu podľa smernice č. 92/43/EHS o ochrane prírodných stanovíšť, voľne žijúcích živočíchov a rastlín z roku 1992 a podľa smernice č. 79/409/EHS o ochrane voľne žijúcich vtákov z roku 1979. Slovenská republika by mala pred vstupom do EÚ pripraviť návrh chránených území na začlenenie do celoeurópskej siete Natura 2000.

Cieľom mapovania bolo získať v krátkom čase prehľad o územiach, ktoré sú vhodné pre zaradenie do siete Natura 2000. Mapovanie Natura 2000 a plnenie smernice 92/43/EHS je z hľadiska prístupového procesu Slovenska do EÚ natoľko závažným krokom, že okrem nezištnej spolupráce odborníkov-prírodovedcov, lesníkov pracovníkov štátnej ochrany prírody sa predpokladá účinná pomoc zo strany MŽP a vlády SR.

V krajinách, kde sa biotopy nikdy nemapovali, nebudovali sa centrálne databázy a územná ochrana nedosahovala úroveň Slovenska, sa musia biotopy podrobne zmapovať nanovo. Na Slovensku, vzhľadom na minulé mapovacie projekty a inventarizačné výskumy v MCHÚ, sa dajú získané informácie nielen využiť, ale ich začlenenie do procesu mapovania Natura 2000 môže kvantitu a kvalitu dát v čiastkových databázach podstatne zlepšiť.

a/ priamym mapovaním tam, kde chýbajú akékoľvek recentné údaje o druhovom zložení a veľkosti plochy,

b/ analýzou existujúcich databáz, lesníckých máp a využitím údajov o veľkosti plôch a druhovom zložení tam, kde sa mapovanie už v nedávnej dobe (max. 10 rokov) uskutočnilo;

c/ pomocou GIS, prípadne analýzou leteckých snímok, sa budú predikovať výskyty zaujímavých lokalít, ktoré napomôžu nielen zmapovaniu chýbajúcich plôch, ale v konečnom dôsledku budú poskytovať presné štatistické údaje a syntetizovať výsledky mapovania.

a/ zhotoviť mapové podklady s prenesením bodov z fytocenologických a floristických databáz (v prípade, že jeden alebo niekoľko taxónov dostatočne identifikuje mapovanú jednotku).

b/ pripraviť interpretačný manuál Natura 2000 tak, že najskôr sa jeho pracovné verzie prístupnia na sieti a koncom roku 2001 sa manuál publikuje.

interpretačný manuál Natura 2000

Cieľom manuálu je vyčlenenie a opis tých mapovacích jednotiek, ktoré možno očakávať a teda aj zmapovať v podmienkach Slovenskej republiky. Snahou autorov pri opise jednotiek bolo maximálne rešpektovať odborné hladiská a udržať ako hlavné kritérium osvedčený systém fytocenologických jednotiek (približne na úrovni zväzov), ktorý sa už v minulosti premietol do mapovacích jednotiek katalógu Biotopy Slovenska a mapovania travinnej vegetácie a býva bežne akceptovaný pri mapovaní biotopov v Európe. Hlavnú skupinu mapovaných jednotiek tvoria prirodzené biotopy s vyhraneným typom vegetácie, ktoré sú už tradične hlavným predmetom zájmu ochrany prírody. Jednotky antropogénneho charakteru sa zaradili do kategórie X a ide o významné, skôr poloprirodzené biotopy, napr. lúky a pasienky, prípadne opustené plochy po pasení. V súčasnosti sú na ústupe, ale predstavujú veľmi dôležité biotopy z hľadiska celkovej biodiverzity krajiny.

Mapovacie jednotky sú usporiadané v zhode s priebežným 4-miestnym číselným kódovaním jednotiek Natura 2000. Prioritné jednotky majú kód doplnený hviezdičkou (*). Za kódom nasleduje platný slovenský názov jednotky zvolený tak, aby rešpektoval tradičné geobotanické chápanie obsahu daného biotopu na Slovensku a použil sa už v katalógu biotopov Slovenska, alebo v inej domácej literatúre. Preto sú niektoré názvy vymedzené pomocou rastlinných druhov či syntaxónov, iné len ekologickými, fyziognomickými nebo fytogeografickými charakteristikami. Nejde teda o doslovný preklad originálneho názvu z angličtiny. Originálny názov jednotky je pre zrozumiteľnosť uvedený v zátvorke. Nasledujú kódy a názvy, ktoré zodpovedajú danej jednotke v iných klasifikačných systémoch:

• Číselný kód a názov CORINE zodpovedajúci jednotkám použitým v klasifikácii Commission of European Communities z roku 1991, pričom bola vybraná jednotka na najnižšej možnej úrovni.
• Názov a kód jednotky EMERALD vychádzajúci z palearktickej klasifikácie habitatov doplnený o pôvodne navrhovaný slovenský názov. Niekedy boli jednotky vyznačené len na vyššej hierarchickej úrovni.
• Na jemnejšie členenie sú použité klasifikácie PAL.HAB (verzie z mája 1999) a EUNIS s použitím najnovšej verzie dostupnej na webovej stránke http://mrw.wallonie.be/dgrne/sibw/EUNIS/home.html

Pre mapovateľov a správcov národných databáz sú dôležité prevody na domáce klasifikácie:

• Biotop: názov a (kód) jednotky podľa katalógu Biotopy Slovenska (2. vyd.).
• TVS: názov, kód a skratka mapovacích jednotiek (len u travinnej vegetácie); u rašelinísk kód použitý v príručke pre ich mapovanie
• LVT: lesný vegetačný typ (len u lesnej vegetácie)
• Fytocenologické jednotky: celé názvy syntaxónov aj s autormi. Ako hierarchicky najvyššia jednotka sa použil zväz, za ktorým nasledujú mená príslušných asociácií.

Štruktúra a ekológia: Každá jednotka je stručne opísaná pomocou fyziognomických a ekologických charakteristík tak, aby sa dala jednoznačne identifikovať v teréne. Pokiaľ sú v rámci jednotky zahrnuté synmorfologicky a ekologicky dosť odlišné typy, je na tento fakt upozornené. Dôraz sa kladie na opis ekologických faktorov vytvárajúcich celkové prostred ie rastlinného spoločenstva, predovšetkým na pôdne a klimatické vlastnosti.

Druhové zloženie: Samostatný blok obsahuje vedecké mená rastlín v abecednom poradí, rozlíšené typom písma na dominantné druhy, ktoré budujú štruktúru danej jednotky a diagnostické druhy, ktoré sú pre danú jednotku úplne alebo do značnej miery typické. Pokiaľ to bolo možné, do každej jednotky sa zaradili taxóny z Červenej knihy vyšších rastlín, aby sa podporila druhová ochrana príslušných biotopov. Špeciálne sú označené domáce endemity a dôraz sa položil na anexové druhy z Natura 2000.

Mapujeme: V oddstavci je podrobnejší návod pre mapovateľa a priestor pre stručné ohraničenie objektu mapovania s upozornením čo sa v rámci jednotky nemapuje a kde treba hľadať nadväzujúce jednotky. Na začiatku odstavca sa skratkami B - bod, L - línia a P - polygón naznačí, ako je možné konkrétnu jednotku mapovať.

Výskyt: V prvom katalógu (Stanová, Valachovič 2002) je vyjadrený vymenovaním orografických celkov. Text vo farebnom katalógu (Víceníková, Polák 2003) nahradila mapka Slovenska s vyznačením výskytu v sieti štvorcov stredoeurópskeho mapovania.

Literatúra: Obsahuje citácie syntetických prác a monografie. Prednostne boli vyberané práce publikované v posledných rokov.