A n o t á c i a   p r o j e k t u
Lišajníky ako významné bioindikátory odrážajú kvalitu životného prostredia a citlivo reagujú na jej negatívne, ale aj pozitívne zmeny. Hlavným cieľom vedeckého projektu je zistiť reakciu epifytických lišajníkov - modelových živých organizmov - na zmeny v čistote ovzdušia, ktoré nastali ma území Bratislavy po r. 1989. Výskum sa zameria predovšetkým na stanovenie celkovej diverzity lišajníkov, jej deviácie od prirodzeného stavu, rozšírenie indikačných taxónov a akumuláciu ekotoxínov. Sumarizácia výsledkov umožní určiť a zdôvodniť zmeny a trendy vo vývoji lišajníkovej flóry a napomôže pri hodnotení únosnosti imisnej záťaže na zdravie obyvateľov mesta.

Ú z e m i e
Bratislava je významným priemyslený a sídelný centrom, ktoré poskytuje životný priestor pre takmer 440 tisíc obyvateľov Slovenska (hustota 1231 obyvateľov/ 1 km²). Na kvalitu života ľudí, predovšetkým však ich zdravotný stav, vplýva veľké množstvo faktorov, z ktorých medzi najvýznamnejšie patrí stav životného prostredia. Je známe, že kvalita životného prostredia ovplyvňuje z 15-20% zdravotný stav populácie. Záujmové územie predstavuje oblasť Bratislavy so 17 mestskými časťami, ktorá sa rozkladá v nadmorskej výške 126-514 m n. m. na ploche ca 368 km².

[ilustračné zábery študovaného územia]

Mapa študovaného územia

I m i s n á   s i t u á c i a
Priemysel Bratislavy sa rýchle rozvíjal v druhej polovici a predovšetkým na konci 19. storočia. Ďalší mohutný vzostup priemyselnej výroby spojený s nárastom dopravy nastal po druhej svetovej vojne, odkedy malo znečisťovanie ovzdušia niekoľko desaťročí stúpajúcu tendenciu. Neúnosné znečisťovanie ovzdušia oxidami síry sa začalo znižovať až začiatkom osemdesiatych rokov. Ešte v r. 1988 však bola emisia škodlivín značne vysoká: viac ako 86 tisíc ton plynných škodlivín (oxid siričitý asi 44 tisíc ton). Po r. 1989 sa časť rizikových prevádzok v Bratislave odstavila a prišlo k výraznému zníženiu celkového imisného zaťaženia. Napríklad emisia SO₂ za obdobie predchádzajúcich desiatich rokov klesla približne 3-násobne. Na druhej strane však nárastom osobnej automobilovej dopravy stúpli v ovzduší koncentrácie NO_x.

Z a m e r a n i e   p r o j e k t u
Projekt je zameraný na zhodnotenie dopadu zmien znečistenia ovzdušia v Bratislave na životné prostredie pomocou indikačných organizmov - lišajníkov. Metabolizmus lišajníkov principiálne závisí od ovzdušia, preto tieto organizmy citlivo reagujú na komplex faktorov prostredia. Základnou úlohou projektu je stanoviť súčasný stav lichenoflóry a retrospektívne ho porovnať so situáciou v predchádzajúcich časových horizontoch, zistiť pozitívne alebo negatívne zmeny v diverzite a početnosti taxónov (vrátane indexu LDV) a na základe týchto výsledkov vymedziť a klasifikovať v oblasti zóny s rôznou mierou imisného zaťaženia.

Objektom záujmu sú epifytické lišajníky, ktoré patria medzi najcitlivejšie indikátory stavu ovzdušia.

Lobaria pulmonaria*	Xanthoria parietina	Pertusaria amara	Pyrenula nitida	Dimerella pineti	Graphis scripta

[*] v minulosti v Malých Karpatoch častý, dnes vyhynutý lišajník [ilustračné zábery]

D i e l č i e   c i e l e:

• Stanoviť celkovú diverzitu súčasnej epifytickej lichenoflóry Bratislavy (s dôrazom na významné botanické územia) vlastným terénnym výskumom.
• Zistiť aktuálny výskyt jednotlivých druhov na území veľkej Bratislavy.
• Identifikovať lišajníky, ktoré tu v minulosti rástli, dnes sú však vyhynuté, resp. nezvestné.
• Vypracovať fytokartogramy kriticky ohrozených druhov Červeného zoznamu lišajníkov SR, vypovedajúce o ich historickom a súčasnom rozšírení na študovanom území.
• Stanoviť mieru akumulácie ekotoxínov v stielkach lišajníkov (voľne rastúcich, resp. transplantovaných).
• Zistiť deviáciu diverzity lišajníkov od prirodzeného stavu v urbánnom prostredí.
• Stanoviť zmeny a trendy vo vývoji lišajníkovej flóry na území a získané výsledky využiť na celkové hodnotenie dopadu imisnej záťaže na živé organizmy.
• Výsledky výskumu zverejniť formou vedeckých publikácií, prednášok a posterov a poskytnúť tak cenný informačný materiál pre vedeckú komunitu a spoločnosť.

S t a v   p r á c   n a   p r o j e k t e

V čase od 05/2006 do 01/2008 prebieha 1. etapa výskumu. Riešitelia projektu realizujú postupne terénny výskum súčasnej epifytickej lichenoflóry:

• v osobitne chránených častí prírody podľa zákona NR SR č. 535/2003 (Národné prírodné rezervácie Devínska hradná skala, Devínska Kobyla; 19 chránených areálov; 8 prírodných rezervácií a prírodné pamiatky Panský diel, Rösslerov lom a Devínska lesostep)
• v častiach navrhnutých do Území európskeho významu, na ktoré sa vzťahuje Smernica 92/43/EHS o ochrane biotopov (Biskupické luhy, Bratislavské luhy, Devínska Kobyla, Šúr).

[ilustračné zábery z terénneho výskumu]

Výskum sa zameriava na epifyty pôvodných i introdukovaných druhov stromov s acidickou i subneutrálnou borkou rastúcich solitérne, v alejách, parkoch, záhradách či zapojených porastoch.
Zaznamenajú sa lokality aktuálneho výskytu jednotlivých druhov, príslušné stanovištné podmienky (reprezentované vybranými environmentálnymi premennými) a vitalita jednotlivých druhov lišajníkov na skúmaných forofytoch.

[ilustračné zábery forofytov]