kontakty
Projektová činnosť
Medzinárodné
| KEW – Uchovanie endemickej flóry Karpát | |
| Conserving the endemic flora of the Carpathian region | |
| Program: | Iné |
| Zodpovedný riešiteľ: | Ing. Kučera Jaromír, PhD. |
| Anotácia: | Projekt zastrešuje aktivity týkajúce sa zberu semien a výskumných aktivít vyšších druhov rastlín na území Karpát so špeciálnym zameraním na endemické, subendemické a regionálne ohrozené druhy nachádzajúce sa na hranici svojho areálu rozšírenia. V roku 2017 sa vytvorila sieť „Carpathians research network“ spájajúca expertov z piatich krajín. Projekt je koordinovaný našou inštitúciou a financovaný RGB Kew. Hlavnými cieľmi projektu sú: ex situ konzervácia semien v semmených bankách; biosystematické štúdie vybraných karpatských endemických druhov a skupín (bolo vybraných päť rôznych modelových rodov, ktoré zahrňujú karpatské endemity – Carex curvula agg., D. arbuscula Čelak. and D. petraea Leyb., Soldanella L.: sect. Soldanella, Draba L.: sect. Aizopsis, sect. Chrysodraba and sect. Leucodraba, Silene zawadzkii Herbich), vytvorenie detailnej databázy rozšírenia celej endemickej flóry Karpát a publikácia monografie Flora Endemica Carpatica. |
| Doba trvania: | 1.1.2019 – 30.6.2022 |
Národné
| Biosystematika, fylogenetické vzťahy a distribúcia vreckatých húb z radu Leotiales v Karpatoch | |
| Biosystematics, fylogeny and distribution of ascomycetes of the order Leotiales in the Carpathians | |
| Program: | VEGA |
| Zodpovedný riešiteľ: | Mgr. Kučera Viktor, PhD. |
| Anotácia: | Väčšina húb radu Leotiales Carpenter patria medzi vzácne a považujú sa za ohrozené takmer vo všetkých krajinách ich výskytu. Systematicky sú to zástupci dvoch čeľadí: Geoglossaceae (8 rodov) a Leotiaceae (3 rody). Osídľujú lesné ale v prevažnej väčšine druhov najmä špecifické nelesné biotopy ako rašeliniská, lúky, pasienky ale i pieskové duny V súčastnosti predpokladáme približne 25 taxónov rastúcich v Karpatoch a tieto sa bez podrobného štúdia nedajú spoľahlivo určiť. Počet novo opísaných taxónov v rade má stúpajúcu tendenciu a neexistuje komplexná determinačná pomôcka na určovanie. Identifikovali sme zrejmé taxonomické problémy najmä v rodoch Geoglossum, Microglossum a Thuemenidium a ich riešením chceme poukázať na fylogenetické vzťahy v rámci radu a diskutovať možný parafyletický pôvod týchto rodov. Na základe materiálu zozbieraného na území Karpát, literárnych údajov, porovnávacieho a typového materiálu zhrnieme ekologické nároky taxónov,vytvoríme distribučné mapky a navrhneme status ohrozenosti. |
| Doba trvania: | 1.1.2019 – 31.12.2022 |
| Diverzita spoločenstiev húb a rias asociovaných v lišajníkoch s centrom rozšírenia v Mediteráne na ekologickej a priestorovej úrovni | |
| Diversity of fungal and algal communities associated to Mediterranean centered lichens at ecological and spacial levels | |
| Program: | VEGA |
| Zodpovedný riešiteľ: | Mgr. Bérešová Anna, PhD. |
| Anotácia: | Biodiverzita významne ovplyvňuje schopnosť biologických a ekologických systémov odpovedať na globálne zmeny prostredia. Projekcie klimatických zmien poukazujú na zvyšovanie klimatických odchýlok regiónov a biómov, ktoré mali dlhodobo stabilnú klímu, napr. Mediteránnych oblastí. Preto predstavujú vhodné študijné systémy. Recentné fylogenetické a ekologické štúdie ukazujú, že druhy lišajníkov rodu Solenopsora možno použiť ako modely na skúmanie diverzity a ekologických adaptácií symbiotických organizmov v Mediteránnom regióne. V tomto projekte chceme testovať hypotézu, že diverzita fungálnych a algálnych spoločenstiev asociovaných v stielkach druhov rodu Solenopsora koreluje s evolučnou históriou a ekológiou dvoch vybraných druhov – S. candicans s areálom presahujúcim hranice Stredomoria; a S. grisea s areálom striktne viazaným na Stredomorie. |
| Doba trvania: | 1.1.2021 – 31.12.2024 |
| Diverzita spoločenstiev húb a rias asociovaných v lišajníkoch s centrom rozšírenia v Mediteráne na ekologickej a priestorovej úrovni | |
| Diversity of fungal and algal communities associated to Mediterranean centered lichens at ecological and spacial levels | |
| Program: | VEGA |
| Zodpovedný riešiteľ: | Mgr. Bérešová Anna, PhD. |
| Anotácia: | Biodiverzita významne ovplyvňuje schopnosť biologických a ekologických systémov odpovedať na globálne zmeny prostredia. Projekcie klimatických zmien poukazujú na zvyšovanie klimatických odchýlok regiónov a biómov, ktoré mali dlhodobo stabilnú klímu, napr. Mediteránnych oblastí. Pre pochopenie vplyvu klimatických zmien na biodiverzitu je preto kľúčové jej poznanie na všetkých úrovniach. Recentné fylogenetické a ekologické štúdie ukazujú, že druhy lišajníkov rodu Solenopsora možno použiť ako modely na skúmanie diverzity a ekologických adaptácií symbiotických organizmov v Mediteránnom regióne. V tomto projekte chceme testovať hypotézu, že diverzita fungálnych a algálnych spoločenstiev asociovaných v stielkach druhov rodu Solenopsora koreluje s evolučnou históriou a ekológiou dvoch vybraných druhov – S. candicans s areálom presahujúcim hranice Stredomoria; a S. grisea s areálom striktne viazaným na Stredomorie. |
| Doba trvania: | 1.1.2021 – 31.12.2024 |
| POLYPLOID – Pôvod polyploidných komplexov: úloha polyploidizácie a geografickej a ekologickej izolácie | |
| The origin of polyploid complexes: the role of polyploidization, geographical and ecological isolation | |
| Program: | APVV |
| Zodpovedný riešiteľ: | prof. RNDr. Marhold Karol, DrSc. |
| Anotácia: | Témou predkladaného projektu sú mikroevolučné a speciačné procesy v diploidno-polyploidných komplexoch patriacich do čeľade Brassicaceae. Budeme skúmať speciáciu na diploidnom aj polyploidnom stupni, pričom chceme objasniť úlohu spájania a duplikácie genómov ako aj geografickej a ekologickej separácie. Kladené otázky majú širší význam, nad rámec študovaných rodov, a odpovede pomôžu lepšie porozumieť základným procesom polyploidnej speciácie ako takej. Metódy, ktoré budeme používať zahŕňajú štandardné markery využívané v molekulárnej systematike, ako aj metódy založené na sekvenovaní novej generácie, konkrétne RAD-seq („restriction site associated DNA sequencing“, sekvenovanie DNA v oblasti reštrikčných miest) a Hybseq (metóda kombinujúca cielené obohatenie nízkokópiových génov a „genome skimming“, sekvenovanie genómu s nízkym pokrytím, čím sa získajú najmä sekvencie ktoré sú prítomné v mnohých kópiách). Predpokladáme, že s využitím kombinácie početných markerov dôkladnejšie prenikneme do študovaných komplexov druhov a získame vyššiu robustnosť našich výsledkov. Ako komplementárne metódy použijeme prietokovú cytometriu, morfometriku a analýzu ekologických a klimatických ník. Na dosiahnutie cieľov sme vybrali štyri rody z troch rôznych tribusov čeľade Brassicaceae (Alysseae [Alyssum, Odontarrhena], Camelineae [Arabidopsis], Cardamineae [Cardamine]), ktoré reprezentujú rôzne evolučné línie v tejto čeľadi. Využijeme výhodu množstva metód, ktoré sú dostupné a už testované na blízko príbuznom rode Arabidopsis, naše dlhoročné skúsenosti s navrhovanými študovanými rodmi a taktiež už zozbieraný rastlinný materiál. |
| Doba trvania: | 1.8.2018 – 31.7.2022 |
| Vplyv hybridizácie na diverzifikačné a speciačné procesy u Karpatských zástupcov rodu Soldanella | |
| The impact of hybridisation on diversification and speciation processes in Carpathian members of the genus Soldanella | |
| Program: | VEGA |
| Zodpovedný riešiteľ: | Mgr. Slovák Marek, PhD. |
| Anotácia: | Projekt bude riešiť otázky vplyvu dnešnej, ako aj historickej hybridizácie na diverzifikáciu a celkovú demografickú štruktúru horských zástupcov rodu Soldanella. V projekte sa zameriame na zástupcov rastúcich v centre diverzity rodu, konkrétne v horských regiónoch Karpát a priľahlých územiach (Sudetské pohoria, SV Alpy a pohoria východného Balkánu). Na zodpovedanie kladených vedeckých otázok použijeme kombináciu moderných metodologických a analytických postupov ako sú RAD sekvenovanie, karyologické, morfologické a ekologické analýzy. Výstupy projektu umožnia odhaliť frekvenciu a intenzitu toku génov medzi študovanými taxónmi, ako aj špecifikovať faktory a procesy, ktoré umožnili, alebo zabránili hybridizácii (introgresii) medzi dvojicami viac či menej vzdialených druhov. Mali by sme tiež objasniť, či hybridizácia prispela k nahromadeniunových genetických línií a uľahčila tým druhotvorbu v rode. |
| Doba trvania: | 1.1.2019 – 31.12.2022 |