História

Krátené podľa prameňov: Erdelská O., Gašparíková O. & Zahradníková K. 2003: History of the origin and development of the Institute of Botany of the Slovak Academy of Sciences; Jarolímek I. 2003: Institute of the Slovak Academy of Sciences – 50 years of institutional botanical research in Slovakia; In: Čiamporová M., Jarolímek I. & Lizoň P., Institute of Botany SAS, Fifty years of scientific and research activity (1953 – 2003), Bratislava, 97+14 pp.

1952 – 1956

V roku 1952 vznikli v Prírodovednej sekcii Slovenskej akadémie vied a umení (predchodkyňa SAV) dve laboratóriá, predstavujúce súčasne dva základné výskumné smery budúceho ústavu. Obidve Laboratoriá existovali ako samostatné výskumné jednotky, začlenené do Súboru pracovísk II. sekcie SAV až do roku 1957, kedy vznikol Biologický ústav SAV.

Laboratórium rastlinnej biológie

Malá skupina – RNDr. Mária Luxová, RNDr. Alexander Lux a RNDr. Ľudmila Rabanová, zabezpečili budovanie výskumnej stratégie a tímu, ako aj vlastných priestorov v rámci areálu bývalého Botanického ústavu na Patrónke. Pracovisko bolo svojou náplňou zapojené do fyziologického programu pracovísk ČSR. Medzi hlavné problémy, ktoré riešilo, patrila Biológia marhuľových kultúr, ktorá zahŕňala okrem experimentálneho štúdia biológie marhule aj výskum starých marhuľových kultúr a príčin predčasného odumierania marhule. Druhým problémom bolo objasnenie významu kvality a pôvodu odrezkov pri vegetatívnom množení rastlín.

Laboratórium geobotaniky a systematiky rastlín SAV

O jeho založenie sa zaslúžil vtedajší sekretár Prírodovednej sekcie SAVU – RNDr. Milan Ružička. Viedol ho Ing. Oleg Grebenščikov, prvými členkami tímu boli RNDr. Dorota Suchá-Brillová a RNDr. Kvetoslava Kolláriková. Po kratších pobytoch v priestoroch na Klemensovej ulici 27 a Skádkovičovej ul. 11 sa pracovisko presťahovalo do väčších priestorov na Sienkiewiczovej ulici 1. V roku 1957 sa Laboratórium začlenilo do Biologického ústavu SAV ako Oddelenie geobotaniky a systematiky rastlín. Práca Laboratória bola zameraná na výskum flóry a vegetácie Slovenska. Okrem veľkých kolektívnych úloh pod vtedajšími názvami „Kvetena Slovenska“ a „Geobotanický výskum územia Slovenska“ sa vo zvláštnych úlohách spracúvali geobotanické pomery Žitného ostrova, Demänovskej doliny, holí Malej Fatry, robil sa geobotanický prieskum lúk a pasienkov, študovali sa kultúrne fytocenózy, ekológia burín v okopaninách okolia Trnavy a mykoflóra Čergova a okolia Prešova.

Biologický ústav SAV (1957 – 1962)

Vyššie spomínané laboratóriá sa v roku 1957 stali dvomi zo štyroch oddelení novozaloženého Biologického ústavu SAV (Oddelenie fyziológie rastlín a Oddelenie geobotaniky a systematiky rastlín). Vedúcim Oddelenia geobotaniky a systematiky rastlín sa stal RNDr. Ján Michalko a jeho zástupcom doc. RNDr. Ján Futák. Vedúcou Oddelenia fyziológie rastlín bola RNDr. Mária Luxová, neskôr Ing. Ondrej Majerník. V Oddelení fyziológie rastlín vznikla skupina patologickej fyziológie rastlín, ktorá sa v roku 1963 vyčlenila ako samostatné oddelenie. V Oddelení geobotaniky a systematiky rastlín existovala pracovná skupina geobotaniky a pracovná skupina systematiky. Počas existencie ústavu pokračovali v Oddelení fyziológie rastlín práce na riešení úloh „Biológia marhuľových kultúr” a „Význam štádijového vývoja pri vegetatívnom množení semenných rastlín”. V Oddelení geobotaniky a systematiky rastlín sa pokračovalo vo výskume vegetácie Slovenska, ktorý mal vyústiť do vypracovania geobotanickej mapy územia Slovenska a vo výskume flóry Slovenska, ktorý by sa postupne realizoval vo forme mnohozväzkového súborného diela základného významu pre Slovensko. Biologický ústav ukončil svoju činnosť 31. 12. 1962. Po reorganizácii z neho vznikli tri samostatné pracoviská: Botanický ústav, Biologický ústav a Laboratórium rádiobiológie v Košiciach.

„Prvý” Botanický ústav SAV (1963 – 1974)

Botanický ústav začal svoju činnosť 1. 1. 1963, pod vedením čl. korešp. Ľ. Pastýrika. V r. 1964 sa stal jeho riaditeľom Ing. Jozef Kolek, CSc. Vo svojej kompletnej podobe mal Botanický ústav päť vedeckých oddelení a Technický úsek.

Oddelenie fyziológie rastlín malo v roku 1970 32 pracovníkov. Vedúcim oddelenia bol RNDr. Vladimír Kozinka, CSc. a zástupkyňou RNDr. Oľga Erdelská, CSc. V oddelení pôsobila od začiatku pracovná skupina rastlinnej anatómie pod vedením RNDr. Márie Luxovej, CSc. a po roku 1968 aj pracovná skupina rastlinnej embryológie pod vedením Oľgy Erdelskej.
Oddelenie patologickej fyziológie rastlín malo v tom čase 17 pracovníkov. Oddelenie viedol po jeho založení Ing. Ondrej Majerník, CSc. V roku 1966 prevzal vedenie Ing. Cyprian Paulech, CSc. Zástupcom vedúceho bol Ing. Fridrich Frič, CSc, ktorý viedol aj Izotopové laboratórium.
Oddelenie geobotaniky rastlín malo celkove 21 pracovníkov. Vedúcim oddelenia bol RNDr. Ján Michalko, CSc., zástupcom RNDr. Ing. Dezider Magic, neskôr RNDr. Anatólia Špániková, CSc. V roku 1972 sa v oddelení vyčlenili dve pracovné skupiny : a/ Pracovná skupina pre mapovanie a štúdium rastlinných spoločenstiev, ktorú viedol Ján Michalko a b/ Pracovná skupina pre štúdium synantropnej vegetácie, ktorú viedla RNDr. Terézia Krippelová, CSc.
Oddelenie systematiky rastlín malo 15 pracovníkov. Oddelenie viedol doc. RNDr. Ján Futák, CSc. a zastupovala ho RNDr. Kamila Zahradníková, CSc.
Oddelenie ekológie rastlín malo 11 pracovníkov. Vedúcim oddelenia sa stal doc. RNDr. Anton Jurko, CSc. a jeho zástupcom bol Ing. Michal Duda, CSc. Prijatím RNDr. Františka Hindáka, CSc. v r. 1968 v oddelení vznikol aj základ budúceho výskumu nižších rastlín.

Po prekonaní počiatočných ťažkostí spojených s výstavbou a zariaďovaním pracovísk ako aj s postgraduálnym vzdelávaním a stabilizáciou erudovaných a skúsených pracovníkov, mal ústav dobré personálne obsadenie, vyhovujúce pracovné priestory a prístrojové vybavenie, ktoré v tom čase zodpovedalo riešeným úlohám. Ústav zaujímal významné postavenie v celoštátnej vedecko-organizačnej a výchovnej činnosti. Dosiahol rad významných vedeckých výsledkov, koordinoval jeden kľúčový smer Štátneho plánu základného výskumu (ŠPZV) a jednu hlavnú úlohu ŠPZV. Bol školiacim pracoviskom v dvoch vedných odboroch – botanika a fyziológia rastlín.

Napriek všetkým uvedeným pozitívam existencie ústavu sa predsedníctvo SAV rozhodlo „v záujme komplexnejšieho, racionálnejšieho a efektívnejšieho prepojenia biologických výskumov dotýkajúcich sa riešenia životného prostredia” zlúčiť Botanický ústav, Ústav biológie krajiny a Limnobiologický ústav do jedného vedeckoorganizačného celku. Botanický ústav SAV bol zrušený ku dňu 31. 12. 1974 a od 1. 1. 1975 sa stal súčasťou Ústavu experimentálnej biológie a ekológie SAV.

Botanika v Ústave experimentálnej biológie a ekológie SAV (1975 – 1990)

V takto integrovanom ústave si botanické a fyziologické oddelenia zachovali tématickú a organizačnú samostatnosť v rámci dvoch sektorov – Sektoru botaniky a Sektoru fyziológie rastlín. Oddelenie ekológie pod novým názvom – Oddelenie produkcie ekosystémov sa stalo súčasťou Sektoru ekológie.

Sektor botaniky viedol RNDr. Ján Michalko, CSc., tvorili ho dve oddelenia, Oddelenie systematiky rastlín, ktoré viedol doc. RNDr. Ján Futák, CSc., zástupkyňou bola RNDr. Kamila Zahradníková, CSc., a Oddelenie geobotaniky, vedúci RNDr. Ján Michalko, CSc., zástupca RNDr. Anatólia Špániková, CSc.

Pokračovalo sa vo výskume flóry a vegetačného krytu Slovenska. Od r. 1982 až do r. 1992 vyšli postupne 3. a 4. zväzok Flóry Slovenska, pričom počnúc 4. zväzkom začala Flóra Slovenska vychádzať v 4 zošitoch viac menej rovnakého rozsahu ako boli predchádzajúce zväzky. Okrem práce na viaczväzkovom diele Flóra Slovenska sa v oddelení systematiky rastlín riešili taxonomické problémy viacerých problematických taxónov, ktoré boli publikované v osobitných monografiách, resp. vo vedeckých časopisoch. V roku 1980 zomrel doc. RNDr. Ján Futák, nestor slovenskej botaniky a editor Flóry Slovenska. Vedenie oddelenia a editorstvo následných zošitov 4. zväzku prevzala RNDr. Lýdia Bertová, CSc.

Pracovníci oddelenia geobotaniky v rámci dlhodobého projektu výskumu v Karpatskej oblasti (koordinátor dr. J. Michalko) ukončili práce na diele Geobotanická mapa Slovenska, ktorá podáva komplexný obraz potenciálnych vegetačných jednotiek Slovenska a slúži ako podklad pre poznanie antropogénnych vplyvov v prírode a stupňa narušenia jej biologickej rovnováhy. Iniciovali sa práce na ďalšom dlhodobom projekte „Prehľad rastlinných spoločenstiev Slovenska”, ktorý koordinoval dr. J. Michalkom a začalo sa s výskumom bryoflóry (prijatím A. Fekjačovej- Kubinskej do vedeckej výchovy).

Sektor fyziológie rastlín viedol Ing. Jozef Kolek, CSc., neskôr ho vystriedal Ing. Cyprian Paulech, CSc. Sektor spočiatku tvorili dve oddelenia, Oddelenie fyziológie rastlín, ktoré v tom čase viedol RNDr. Vladimír Kozinka, CSc., zástupkyňou bola RNDr. Otília Gašparíková, CSc., a Oddelenie patofyziológie rastlín, vedúci Ing. Cyprian Paulech, CSc., zástupca Ing. Fridrich Frič, CSc. Neskoršie, od 1. júla 1977 sa z Oddelenia fyziológie rastlín vyčlenila pracovná skupina rastlinnej anatómie a embryológie a vzniklo samostatné Oddelenie štrukturálnej botaniky a embrylógie. Oddelenie viedla RNDr. Oľga Erdelská, CSc. a jej zástupkyňou sa stala RNDr. Milada Čiamporová, CSc. Oddelenie fyziológie rastlín od tejto doby viedla RNDr. Otília Gašparíková, CSc., jej zástupcom bol RNDr. Timotej Ješko, CSc.

Po roku 1975 sa výskum koreňového systému prehĺbil. V tom čase sa ako jedno z mála pracovísk vo svete venovalo komplexnému štúdiu vzťahov medzi štruktúrou koreňa na úrovni pletív a buniek a jeho funkciami s dôrazom na rast a morfogenézu koreňa, príjem, transport a utilizáciu iónov a vody a reakciou buniek koreňa na abiotický sters.

Skupina experimentálnej embryológie pod vedením dr. O. Erdelskej získala rad nových poznatkov o procesoch a faktoroch podmieňujúcich vývin rastlinného embrya in situ a in vitro. Pomocou svetelnej mikroskopie ale najmä po zavedení mikrokinematografie sa získali prioritné poznatky o procesoch prebiehajúcich v zárodočných mieškoch počas oplodnenia a ranej embryogenézy, o cestách výživy zárodočného mieška a embrya, o štruktúrnych vzťahoch medzi vývinom embrya a endospermu u rôznych krytosemenných rastlín.

Pracovníci Oddelenia patologickej fyziológie sa koncentrovali na dva výskumné problémy – výskum interakcie patogén (huba Erysiphe graminis f. sp. hordei), hostiteľská rastlina (Hordeum vulgare) prostredie, a na výskum rozšírenia a druhového spektra vybraných skupín fytopatogénnych mikromycét (čeľade Erysiphaceae, Tilletiaceae a Taphrinaceae) a okruhu ich hostiteľských rastlín na Slovensku.

Dovtedajší vývoj a postavenie botanických disciplín v ÚEBE CBEV SAV po zmene politickej klímy koncom roka 1989, postavil do popredia požiadavku opätovného vytvorenia samostatného botanického pracoviska v rámci SAV, v ktorom sa bude rozvíjať základný výskum v oblasti biológie rastlín. V marci 1990 sa Predsedníctvo SAV rozhodlo zrušiť Centrum biologicko-ekologických vied SAV k 30. júnu 1990. Zároveň schválilo zriadenie nových samostatných pracovísk SAV, medzi nimi aj Botanického ústavu SAV s účinnosťou od 1. júla 1990 s tým, že už od 1. 4. 1990 poverilo vedením úseku, tvoriaceho materiálny a organizačný základ Botanického ústavu, RNDr. Otíliu Gašparíkovú, CSc.

„Druhý” Botanický ústav SAV (1990 – )

Existencia Botanického ústavu bola rehabilitovaná uznesením P SAV č. 36 z 22. marca 1990, ktrým sa od 1. 7. 1990 opäť zriadil Botanický ústav SAV. Do funkcie riaditeľky ústavu na 4-ročné funkčné obdobie vymenovalo Predsedníctvo SAV na základe konkurzu RNDr. Otíliu Gašparíkovú, CSc. Ústav viedla dve funkčné obdobia, do októbra 1998. Zástupcom riaditeľky bol RNDr. Ivan Jarolímek, CSc. Od r. 1998 ústav vedie vo funkcii riaditeľa RNDr. Ivan Jarolímek, CSc., jeho zástupcom je RNDr. Igor Mistrík, CSc.

Oddelenie nižších rastlín vzniklo ako nové oddelenie v obnovenom ústave. Z oddelení produkcie ekosystémov, geobotaniky a vplyvu imisií na ekosystémy CBEV sa sem sústredili traja vedeckí pracovníci a to algológ – RNDr. F. Hindák, DrSc. a 2 lichenológovia – RNDr. I. Pišút, CSc. a RNDr. A. Lackovičová, CSc. Vedúcim oddelenia, sa stal RNDr. F. Hindák, DrSc., zástupcom bol RNDr. I. Pišút, CSc. Koncom roka pribudla do kolektívu bryologička RNDr. A. Kubinská, CSc. z Oddelenia geobotaniky. V r. 1994 sa toto malé oddelenie spolu s mykológmi so zaniknutého Oddelenia patologickej fyziológie a mykológie začlenilo do Oddelenia systematiky rastlín. Vhodné podmienky umožnili v nasledujúcich rokoch prijať ďalších mladých, ale aj skúsenejších odborníkov a na jeseň r. 2000 sa v tom čase už 18 členný kolektív opäť vyčlenil ako samostatné Oddelenie nižších rastlín. Vedúci oddelenia: RNDr. A. Lackovičová, CSc. (2000 – 2008), Mgr. Viktor Kučera, PhD. ( 2008-)

Oddelenie taxonómie vyšších rastlín – vedúca oddelenia RNDr. L. Bertová, CSc., (1990-1993), RNDr. E. Kmeťová,CSc. (1994-1997) a RNDr. K. Goliášová, CSc. (1997-).

Oddelenie geobotaniky – vedúci RNDr. I. Jarolímek, CSc. (1990–1995), RNDr. M. Valachovič, CSc. (1995-2010) a Mgr. Iveta Škodová (2010 – )

Oddelenie štruktúry rastlín – vedúca RNDr. M. Čiamporová, CSc. Do konca roka 1992 tu pokračovali v práci dve pôvodné pracovné skupiny – skupina anatómie a cytológie a skupina embryológie. V r. 1993 zanikla embryologická skupina a od 1. 10. 1993 sa skupina anatómie a cytológie pričlenila k Oddeleniu fyziológie rastlín.

Oddelenie fyziológie rastlín – vedúci RNDr. Igor Mistrík, CSc. (1990-1993), RNDr. M. Čiamporová, CSc. (1994-1997), RNDr. Igor Mistrík, CSc. (1997- )

Oddelenie patofyziológie a mykológie – vedúci Ing. Fridrich Frič, DrSc. (1990-1993)

Ekonomicko-technické oddelenie – vedúca Ing. A. Urbanovská (1990 – ).

Botanický ústav SAV sa po postavení novej budovy (r. 2007 – 2008) koncom roka 2009 (september – november) presťahoval do nových priestorov v areáli SAV na Patrónke. Nové priestory (najmä laboratóriá) zodpovedajú pracovným potrebám pracovníkov ústavu a bežnému európskemu štandardu. Umožňujú kvalitné riešenie súčasných projektov a otvárajú nové možnosti pre získanie ďalších grantov, rozšírenie medzinárodnej spolupráce a pre zlepšenie výchovy doktorandov. Podstatne sa zvýšila kvalita správy a využívania zbierkových fondov ústavu (medzinárodne evidovaný herbár “SAV” a knižnica).