Transdisciplinárny výskum druhovo bohatých lúk a pasienkov

Načo to skúmame?

Druhovo bohaté, pestré lúky považujeme za zaujímavé a hodnotné, pretože:

• Pestré lúky predstavujú súčasť kultúrneho dedičstva – mnohým miestnym ľuďom, vrátane nás, pripadajú krásne a hodné uchovania, pretože ide o výtvory predkov, ktoré po stáročia určovali charakter celej tunajšej krajiny, a spájajú sa s nimi pocity domova.
• Pestrosť vždy robí krajinu odolnejšou – prírodná krajina s viac druhmi sa dokáže ľahšie vysporiadať s akýmikoľvek zásahmi, či už prírodnými alebo ľudskými.
• Pestrosť vždy robí krajinu príťažlivejšou, pre človeka aj iný život – viac druhov znamená viac vzťahov medzi druhmi a krajinou, ktorá je zložitejšia a tým aj podnetnejšia, poskytujúca viac možností, či už na trvalé usídlenie alebo občasné návštevy.
• Produkty tradičného (organického) poľnohospodárstva, ktorého súčasťou sú pestré lúky, si ľudia, vrátane nás, zvyknú viac ceniť ako potenciálne zdravšie, chutnejšie a krajšie – v porovnaní s produktmi z priemyselného poľnohospodárstva.
• Uchovávanie pestrosti lúk môže predstavovať príjemnú a zmysluplnú ľudskú aktivitu, akej na vidieku dlhodobo ubúda. Ak má život na vidieku zostať zaujímavým, starostlivosť o pestré lúky a pasienky by k tomu mohli významne prispieť.

Ako to skúmame? 

Spojili sme sily naprieč viacerými vednými disciplínami a snažíme sa spoločne využiť poznatky z predchádzajúcich výskumov rastlín, človeka aj krajiny ako celku. Rastlinám sa v našom kolektíve venujú botanici, krajine geografi a ľuďom etnológovia a antropológovia.

Botanici skúmajú vegetáciu lúk a pasienkov, ako aj ich okolia (napr. druhové zloženie na konkrétnych parcelách, obr. 1). Geografi zbierajú a vyhodnocujú informácie o fyzickej povahe miestnej krajiny, v súčasnosti aj v minulosti (napr. sklony terénu či vývoj zalesnenia z leteckých a satelitných snímok, obr. 2 a 3). Etnológovia a antropológovia zbierajú informácie o miestnej ľudskej činnosti a názoroch, ktoré by s povahou miestnych lúk a krajiny mohli súvisieť (napr. informácie o tom, ktoré prvky dotačných schém sú pre farmárov ťažko využiteľné a prečo, vychádzajúc z rozhovorov s nimi, obr. 4). Porovnávaním vyhodnotených informácií sa následne spoločne snažíme pochopiť, ktoré okolnosti pestrosti lúk napomáhajú, ktoré ju naopak znižujú, a prečo.

KTO NÁŠ VÝSKUM PLATÍ A PREČO?

O peniaze na náš výskum sa uchádzame predovšetkým z verejných zdrojov (peniaze daňových poplatníkov), a to domácich aj zahraničných. Náš výskum takto aktuálne podporujú najmä slovenská Agentúra na podporu výskumu a vývoja (APPV), Európske partnerstvo pre podporu biodiverzity (biodiversa+), a Vedecká grantová agentúra MŠVVaM SR a SAV (VEGA, http://www.vega.sav.sk).

Ide o agentúry, ktorých poslaním je časť prostriedkov z daní venovať na výskum otázok, ktoré sú pre ľudí dlhodobo či aktuálne zaujímavé, alebo ktorých zodpovedanie by mohlo byť v niečom užitočné pre prax (tzv. aplikované výskumy). Od nášho aplikovaného výskumu tak napríklad Ministerstvo životného prostredia SR očakáva, že mu pomôže pochopiť a lepšie nastaviť, ako podporovať hospodárenie, ktoré môže pestrosť lúk a pasienkov uchovať či vylepšiť, a to bez negatívnych dopadov na miestnych ľudí.

V minulosti náš výskum podporili aj National Geographic Society a verejnosť (súkromné fyzické osoby) v rámci projektu GoFundMe.

PRINÁŠA SO SEBOU VÝSKUM NEJAKÉ HROZBY? AKO S NIMI NAKLADÁME?

Sme si vedomí, že všetky nové vedecké poznatky predstavujú istý druh moci. Je to ako dvojsečná zbraň. Zatiaľ čo my sa snažíme o využitie získaných poznatkov predovšetkým pre dobro skúmaných komunít, existuje riziko, že niektoré z nich by mohol niekto zneužiť – napríklad poznatky  o tom, ktoré hospodárske prístupy znižujú druhovú pestrosť, alebo ktoré prvky dotačných schém sú pre farmárov likvidačné.

Aby sme možnosť zneužitia poznatkov z nášho výskumu zminimalizovali, nastavili sme si prísne etické pravidlá.

• Snažíme sa o tzv. participatívnosť – do všetkých fáz výskumu sa snažíme čo najviac zapájať zástupcov ľudí, na ktorých by výsledky mohli mať vplyv, tzv. zainteresované strany – v tomto prípade predovšetkým farmárov, miestne samosprávy a iných miestnych obyvateľov aj príslušných zamestnancov dotknutých úradov, vrátane ministerstiev.
• So všetkými zainteresovanými sa snažíme priebežne proaktívne rozprávať o tom, ako podľa nich výskum prebieha a ako má či nemá prebiehať.
• Žiadne neverejné informácie o ničom a nikom nezbierame bez súhlasu dotknutých ľudí ani ich ako také neposúvame žiadnym tretím stranám (ako nezávislé akademické inštitúcie ani nemáme žiadne nahlasovacie povinnosti voči žiadnym úradom alebo kontrolným orgánom).
• Všetci zainteresovaní ľudia majú na nás kontakt a snažíme sa priebežne zodpovedať všetky ich otázky na náš výskum – viď aj tieto stránky a zoznam priebežne dopĺňaných odpovedi na najčastejšie kladené otázky nižšie (FAQ).
• Aj všetky výsledky výskumu sa snažíme v zrozumiteľnej forme zdieľať so všetkými zainteresovanými.

ČO SA NÁM ZATIAĽ PODARILO ZISTIŤ?

Náš interdisciplinárny výskum prebieha od roku 2017. Spočiatku sa sústredil najmä na krajiny, kde sa na podhorských lúkach stále hospodári aj tradičnejším, menej priemyselným spôsobom (Rumunsko, Ukrajina). Na Slovesnku sme sa doposiaľ venovali prieskumu v siedmich oblastiach: Nová Bošáca, Liptovské Revúce, Nová Sedlica, Krupina, Silica, Vernár a okolie Bratislavy.

Zistili sme napríklad:

• Karpatské lúky a pasienky sa vyznačujú mimoriadnym druhovým bohatstvom z celoeurópskeho, ba dokonca až celosvetového hľadiska, a to najmä v regiónoch so zachovaným extenzívnym poľnohospodárstvom bez umelých hnojív a družstevného veľkochovu. Prírodné podmienky, ako napr. na bázy bohatý geologický podklad, rozmanitosť okolitej krajiny, a pod., zvyšovaniu druhovej bohatosti lúk napomáhajú, zásadným vplyvom však zostáva spôsob obhospodarovania, a to tak súčasný, ako aj historický.
• V odľahlých horských oblastiach Rumunska, Srbska a Ukrajiny sa zachovali početné prvky historického poľnohospodárstva, ako napr. jarná pastva na kosných lúkach, letné vyháňanie dobytka na poloniny, hnojenie lúk popolom, a pod. Zachovali sa aj kultúrne prvky miestnych vidieckych komunít, ako napr. sviatky spojené s výhonom oviec na horské salaše, či so sušením a skladovaním sena, procedúry výroby mliečnych produktov, a iné klenoty hmotného a nehmotného kultúrneho dedičstva. Snažíme sa tieto hodnoty dokumentovať, pretože je len otázkou času, kedy budú nahradené modernými postupmi, tak ako sa to stalo v ekonomicky vyspelejších regiónoch Európy.
• Tradičný farmár, ktorý stavia na znalostiach a skúsenostiach svojich predkov, vyniká v bohatstve tradičných ekologických poznatkov, ktoré uplatňuje s cieľom dlhodobo zachovať kvalitu aj kvantitu svojej poľnohospodárskej produkcie. Zameranie na dlhodobé ciele vedie zvyčajne k trvalo udržateľnému prístupu, ktoré zamedzuje preťaženiu a znehodnoteniu pôdy a krajiny, prispieva k ich rýchlej regenerácii, a zvyšuje ich odolnosť a prispôsobivosť v prípade environmentálnych výkyvov.
• Jarná pastva na kosných lúkach bola kedysi bežnou praktikou na všetkých farmách a vo všetkých regiónoch Karpát. Po jej ukončení (väčšinou na sviatok sv. Juraja, ktorý podľa Gregoriánskeho kalendára pripadá na 23-24. apríl, a podľa Juliánskeho kalendára na 6. máj) bol dobytok vyhnaný na horské pasienky. Rozpad karpatského salašníctva mal okrem iného za následok aj zánik jarnej pastvy a v konečnom dôsledku prispel k posunu termínov prvej kosby horských lúk o niekoľko týždňov dopredu. V dôsledku toho sa mnohé lúčne druhy nestihnú v poraste obnoviť generatívnou cestou, čo vedie k ich ústupu a celkovej monotonizácii druhového zloženia lúčnych porastov.